Hramadstva

Minskaje mora znoŭ pazielanieła. Ci niebiaśpiečna ŭ im płavać?

Śpiecyjalisty śćviardžajuć, što zmahacca ź zialonym koleram vady nie varta.

Fota: Onliner.by

Hetym haračym letam Zasłaŭskaje vadaschovišča pad Minskam karystajecca asablivaj papularnaściu-plažy na Minskim mory zapoŭnienyja. Adnak trochi psuje ŭražańni ad adpačynku vada, jakaja afarbavałasia ŭ zialony koler. Płavać u takim vadaschoviščy nie vielmi kamfortna.

Zasłaŭskaje vadaschovišča ćvicie praktyčna štohod. Padčas śpiakoty ŭ vadzie pavialičvajecca kolkaść zialonych i sinie-zialonych vodaraściaŭ, i letam jana nabyvaje charakterny koler, piša Onliner.

Ale ci niebiaśpiečna płavać u takoj vadzie? Za jaje jakaściu sočyć Minski haradski centr hihijeny i epidemijałohii. 2 žniŭnia praz «pieravyšeńnie indykatarnaha mikrabijałahičnaha pakazčyka biaśpieki» kupańnie zabaranili na niekatorych plažach vadaschovišča Drazdy, na Cniancy i na 5-m plažy Minskaha mora.

7 žniŭnia abmiežavańni źniali z usich aficyjnych plažaŭ horada, heta značyć Minskaje mora biaśpiečnaje dla kupańnia. Ale vadajomy pa-raniejšamu vyhladajuć nie vielmi pryvabna.

Ale ci varta zmahacca ź zialonym koleram vady? Ekśpierty kažuć, što lepš pakinuć usio jak jość. Na dumku staršyni hramadskaha abjadnańnia «Ekałahičnaja inicyjatyva» Volhi Vołkavaj, baraćba ź zialonym koleram naniasie škodu ekasistemie: «Jość teoryja, što pry vysadcy padvodnych raślin kolkaść fitapłanktonu pamienšycca, bo jany buduć kankuravać. Ale dla Minskaha mora takaja stratehija nie padychodzić. Čamu? Jana vykarystoŭvajecca dla nievialikich štučnych vadajomaŭ. Jość chimičnyja rečyvy (alhicydy i funhicydy), jakija spyniajuć rost bahavińnia. Jany vykarystoŭvajucca dla ačystki basiejnaŭ».

Kamientary

Cichanoŭskaja pavinšavała tvitar z hadavinaj bitvy pad Oršaj. I tut pačałosia16

Cichanoŭskaja pavinšavała tvitar z hadavinaj bitvy pad Oršaj. I tut pačałosia

Usie naviny →
Usie naviny

U Lvovie raźvitalisia ź siamjoj, zahinułaj paśla rasijskaha rakietnaha ŭdaru Rasii FOTA

U Hrodnie sotnia čałaviek zmahałasia za bukiet niaviesty. Pryčym jany nie byli haściami na viasielli

Japonskaja kampanija naniała na pracu 10 katoŭ, kab palepšyć mikraklimat

Artykuł pra chaładnik u amierykanskim ŚMI pierasvaryŭ litoŭcaŭ i palakaŭ. Da dyskusii dałučylisia i biełarusy22

U Hrodnie chočuć pryznać niesapraŭdnym prodaž jašče adnoj kvatery

«Ja kazała, što heta sabaka». Pamiatajecie pra barana, jakoha abmiarkoŭvaje ŭsia Polšča? Jaho historyju raskazała haspadynia17

U Rasii pažanilisia pravasłaŭny biznesoviec i dziciačaja ambudsmienka. Jon sponsar «Ruskaj viasny», na jaje vydali mižnarodny ordar3

«Ja ŭ adčai». Biełarus, jakomu Litva nie addaje kupleny aŭtamabil, pačaŭ haładoŭku ŭ Kłajpiedzie34

Na rasijskaj miažy buduć treniravacca terytaryjalnyja vojski1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭskaja pavinšavała tvitar z hadavinaj bitvy pad Oršaj. I tut pačałosia16

Cichanoŭskaja pavinšavała tvitar z hadavinaj bitvy pad Oršaj. I tut pačałosia

Hałoŭnaje
Usie naviny →