Kultura

Pamior Hienadź Cychun

Słynnamu movaznaŭcu było 87 hadoŭ.

18 kastryčnika pamior słynny biełaruski movaznaviec, doktar fiłałahičnych navuk, prafiesar Hienadź Cychun. Jamu było 87 hadoŭ.

Hienadź Cychun naradziŭsia 30 kastryčnika 1936 hodzie ŭ v. Kuncaŭščyna pad Hrodna, byŭ synam paeta Apanasa Cychuna.

Skončyŭ adździaleńnie słavianskaj fiłałohii Leninhradskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta pa śpiecyjalnaści «Fiłołah. Vykładčyk bałharskaj movy i litaratury» (1958). Vučyŭsia ŭ aśpirantury na kafiedry słavianskaj fiłałohii Leninhradskaha ŭniviersiteta, stažyravaŭsia ŭ Safijskim univiersitecie.

Zatym pracavaŭ u Instytucie movaznaŭstva Akademii navuk Biełarusi. U 1982 abaraniŭ doktarskuju dysiertacyju «Typałahičnaja prablema bałkana-słavianskaha moŭnaha areału». 3 1990 hoda byŭ zahadčykam adździeła słavianskaha i tearetyčnaha movaznaŭstva Instytuta movaznaŭstva.

U 1991—1993 hh. byŭ staršynioj Kamisii pa ŭdaskanaleńni pravapisu Tavarystva biełaruskaj movy imia F. Skaryny. U 1993—1994 pracavaŭ u składzie Dziaržaŭnaj kamisii pa ŭdakładnieńni pravapisu biełaruskaj movy.

Navukovyja intaresy: etymałohija, bałkanistyka, arealnaja linhvistyka, historyja słavistyki. Słavistyčnyja intaresy spałučaŭ z daśledavańniami ŭ halinie biełaruskaj movy dy inš., napisaŭ šmat prac.

Tak, u pracy «Arealnyja aśpiekty farmiravańnia słavianskich litaraturnych moŭ» (1993) razhladaŭ prablemu arealnaj bazy biełaruskaj litaraturnaj movy na fonie inšych słavianskich moŭ.

Jon mieŭ bolš za 300 publikacyjaŭ pa typałohii słavianskich moŭ i ich suviaziach, moŭnych sajuzach, havorkach Paleśsia i prablemie prasłavianskaj movy, pa biełaruskaj etymałohii i dyjalektnaj movie, historyi i biblijahrafii biełaruskaj movaznaŭčaj słavistyki.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Łukašenka paraiŭ uźbiekam šukać vialikija hrošy ŭ Rasii4

Łukašenka paraiŭ uźbiekam šukać vialikija hrošy ŭ Rasii

Usie naviny →
Usie naviny

Mianiajecca praca banka danych biełarusaŭ, jakim zabaronieny vyjezd za miažu5

«Vialikaja strata dla ŭsioj Biełarusi». Cichanoŭskaja adhuknułasia na śmierć Śviatłany Kurs2

Pažar u hrodzienskaj balnicy spravakavaŭ adzin z pacyjentaŭ6

U Narviehii adkryli novy miemaryjał achviaram teraktaŭ Brejvika. Na im — kulik z kamianioŭ3

Pamierła Śviatłana Kurs. U jaje tvorach spałučalisia mahija žyvoha žyćcia i biaźlitasny psichałahizm. A ŭ publičnych vystupach i FB — rezki antyimpieryjalizm i elehantny liryzm18

Za pracu ŭ Aršanskim lashasie školnikam zapłacili pa 100 rubloŭ zamiest abiacanaj tysiačy — baćki i dzieci aburany20

U Rasii spyniŭ pracu pravaabarončy prajekt Gulagu.net3

«Heta ŭžo pierabor». Minčanka znajšła ŭ buciku Zara kłatč ź ćvillu1

Maksim Znak źniaŭ svoj partret z «Varty Śviatła» ŭ Vilni2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka paraiŭ uźbiekam šukać vialikija hrošy ŭ Rasii4

Łukašenka paraiŭ uźbiekam šukać vialikija hrošy ŭ Rasii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić