Hramadstva2020

«Baćka pravilna zrabiŭ, ciapier bolš praviednaści», «Foty vyrvanyja z kantekstu». Jak prapahanda apraŭdvaje adklučeńnie śviatła na vulicach

«Situacyju ŭ mnohim palahčaje śniežnaje pokryva, jakoje adlustroŭvaje śviatło i naturalnym čynam padśviatlaje prastoru». Mienavita tak ciapier hučyć adzin z tezisaŭ dziaržaŭnych ŚMI nakont źmienaŭ u hrafiku vuličnaha aśviatleńnia. Choć ułady Minska ŭžo paśpieli adkrucić nazad svajo rašeńnie.

Niaśviž ranicaj 5 lutaha. Fota: nesvizh-news.by

Paśla abureńnia Łukašenki, što lichtary na vulicach harać zanadta doŭha, i patrabavańnia pierajści ŭ režym žorstkaj ekanomii, miascovyja ŭłady paśpiašalisia pierahledzieć hrafiki. Prostyja žychary masava dzialilisia niezadavolenaściu ad ciemry, jakaja apanavała vulicy, a prapahanda ŭ svaju čarhu, jak zvyčajna, zapeŭnivaje, što ŭsio dobra.

Pieršym na hetuju temu vykazaŭsia Ryhor Azaronak. U svaim viečarovym efiry 4 lutaha prapahandyst adznačyŭ:

«U Minsku ŭsio narmalna. Vuzkija vułački ŭsie aśviatlajucca. Usio zroblena z rozumam, ale dla ekanomii srodkaŭ. Tamu što, prabačcie, kali łaska, žyć chočam dobra, pryhoža, u restaranach jeści…

Treba da ŭsiaho padychodzić pa-haspadarčy. Baćka absalutna pravilna zrabiŭ. (…) Ciapier u nas nie Łas-Viehas. I narmalna, i dobra. Bolš dušeŭnaści ciapier, praviednaści. U rešcie rešt, viečaram doma kachańniem treba zajmacca».

Skrynšot videa

Praciahvajučy svaju dumku, jon abrynuŭsia na krytykaŭ:

«Lichtary pracujuć tam, dzie ludzi chodziać. A tam, dzie heta nie tak treba, na trasach, jašče niedzie, to, zrazumieła… Chłusiać ža, svołačy. Usio aśvietlena. I za horadam, i ŭ horadzie. (…) Racyjanalizavali, zrabili bolš ekanomna. Nu navošta na noč śviacić hetyja mahistralnyja rekłamy i ŭsio astatniaje? Absalutna pravilna Baćka skazaŭ — haspadarski padychod».

Siońnia zranku vydańnie «Minskaja praŭda» na svaim sajcie zładziła sapraŭdnuju «pierakličku haradoŭ», publikujučy fotaspravazdačy z vulic, dzie pracujuć lichtary. Pa słovach aŭtaraŭ, 4 lutaha žychary Vałožyna zabili tryvohu nakont mahčymaj ciemry, ale žurnalisty ich supakoili:

«Siońnia ranicaj vyjšli i pravieryli. Nijakaj ciemry, dabracca da punkta pryznačeńnia miascovym nie składaje ciažkaściaŭ».

U Stoŭbcach situacyju apisali jak amal nieprykmietnuju dla hramadzian:

«Vyklučeńnie lichtaroŭ zdaryłasia niezadoŭha da śvitańnia. Da hetaha času dzieci ŭžo paśpieli dabracca da škoł, a darosłyja pryjechać na pracu. Tak što istotnaj roźnicy i dyskamfortu miascovyja žychary nie pavinny zaŭvažyć, a ekanomija elektraenierhii atrymajecca kałasalnaja».

Karespandenty śćviardžajuć, što dla zon pavyšanaj niebiaśpieki zrabili vyklučeńnie:

«Adzinaje vyklučeńnie — prypynak hramadskaha transpartu. (…) U Zajamnym (…) byŭ zaŭvažany asoby režym u zonach pavyšanaj niebiaśpieki (piešachodnyja pierachody, škoły, balnicy)».

Usio dobra, pa słovach karespandentaŭ, i ŭ Łahojsku:

«Zhodna z novaŭviadzieńniem, vuličnyja lichtary ciapier vyklučajuć, adšturchoŭvajučysia ad času ŭzychodu sonca. Da momantu adklučeńnia aśviatleńnia na vulicach było nie asoba šmatludna».

Žurnalist Alaksandr Klimaviec z Łahojska zajaviŭ, što foty ciomnych vulic byli vyrvanyja z kantekstu. Jon ich zrabiŭ nibyta za chvilinu da taho, jak lichtary ŭklučyli. «Na fota i videa śpiecyjalna źmienšana ekspazicyja, kab pakazać kantrasnaść. Tamu jany vyjšli takimi ciomnymi».

Padobnaja spravazdača pryjšła i ź Vilejki:

«Ranicaj 5 lutaha žycharoŭ nie pakinuli ŭ ciemry — aśviatleńnie na učastkach vulic vyklučali paetapna. Na mnohich vulicach lichtary pierastali pracavać, kali ŭžo śviatleła».

Najbolš znachodlivym akazaŭsia žurnalist sa Smalavič, jaki znajšoŭ alternatyŭnyja krynicy śviatła:

«U Smalavičach ranicaj 5 lutaha krychu raniej adklučyli lichtary, ale aśviatleńnia dastatkova ad far mašyn, lichtaroŭ nad padjezdami i śniehu».

Karespandent z Žodzina vykazvajecca bolš strymana, pryznaŭšy, što stała «krychu ciamniej»:

«Siońnia ŭ Žodzinie lichtary na vulicach zhaśli krychu raniej za zvyčajnaje. (…) Zaŭvažna častkovaje adklučeńnie aśviatleńnia — krychu ciamniej stała praktyčna pa ŭsioj mahistrali trasy R-53».

Žurnalistka sajta navin Minskaha rajona Pristalica.by (ich zasnavalnik — Minski rajvykankam) Taćciana Koniuch u svaim materyjale «Pravieryli, jak u Zasłaŭi ranicaj pracavała vuličnaje aśviatleńnie» nazyvaje inicyjatyvu Łukašenki «pravilnaj i svoječasovaj», bo «karekciroŭka času ŭklučeńnia i adklučeńnia lichtaroŭ u ranišnija i viačernija pryciemki, naturalna, prynosić adčuvalny efiekt».

Šukajučy choć niešta stanoŭčaje, jana źviartajecca da roli nadvorja:

«Zaraz varta ŭličvać, što ŭ zimovy pieryjad situacyju ŭ mnohim palahčaje śniežnaje pokryva, jakoje adlustroŭvaje śviatło i naturalnym čynam padśviatlaje prastoru. Heta dazvalaje biaśpiečna skaračać čas pracy aśviatleńnia biez surjoznaj škody dla bačnaści».

Śnieh, pa słovach karespandenta z Maładziečna, dapamahaje aśviatlać vulicy i tam. 

«U śnieha, jaki padaje, jość vydatnaja ŭłaścivaść — paśla vyklučeńnia vuličnaha aśviatleńnia mienavita jon robić prykmietnymi piešachodaŭ i ŭ śvitalnym zmroku rezka kantrastuje z žycharami horada, jakija śpiašajucca na pracu i vučobu».

Žurnalisty «Niaśvižskich navin» taksama zapeŭnivajuć, što ŭ horadzie paśla karekciroŭki «zachoŭvajecca nieabchodny ŭzrovień aśvietlenaści». I znoŭ ža zhadvajuć pra śnieh:

«Dadatkovuju jarkaść vulicam dadaje śnieh, jaki vypaŭ, adlustroŭvajučy śviatło i robiačy horad jašče bolš kamfortnym dla žycharoŭ».

U vyniku niaśvižskaja rajonka nazyvaje heta pradumanaj stratehijaj:

«Taki kompleksny padychod dazvalaje efiektyŭna vykarystoŭvać resursy, padtrymlivajučy vysoki standart haradskoha asiarodździa».

Dziŭna, čamu prapahandysty jašče Miesiac i zorki nie ŭklučyli ŭ hety «kompleksny padychod»?

Kamientary20

  • Analitik
    05.02.2026
    A u nas kohda-to był Łas-Viehas?
  • GJ
    05.02.2026
    I vieś etot marazm zatiejali tolko radi toho, čtoby sekonomiť tysiač 300 USD v miesiac v masštabie vsiej strany?
  • śniech
    05.02.2026
    baćka jaŝo j na śniech dachavaryusia.... ech, niebłachadarnyj narodiec

Ciapier čytajuć

«Na 15 chvilin vyklučyli śviatło — boža moj, z Ukrainaj paraŭnali». Łukašenka patłumačyŭ, kolki ekanomić na vuličnym aśviatleńni22

«Na 15 chvilin vyklučyli śviatło — boža moj, z Ukrainaj paraŭnali». Łukašenka patłumačyŭ, kolki ekanomić na vuličnym aśviatleńni

Usie naviny →
Usie naviny

U Homieli pradajuć zaciskački dla chlebnych bochanaŭ. Akazvajecca, i jany niekamu patrebnyja2

Minčanka vyratavała lebiedzia, jakoha dziaŭbli varony na Kamsamolskim voziery1

BČ: Polskija ciahniki nie vytrymali vialikich marazoŭ. Ale mahčyma heta niapraŭda6

Na Sašu Filipienku zaviali kryminałku za raspovied pra ŭłasnuju tvorčaść1

Ukraina zajaŭlaje, što ŭdaryła «Fłaminha» pa palihonie, adkul Rasija zapuskaje «Arešnik». Jaki vynik?6

Na biełaruskich aŭtamahistralach pastaviać čyrvona-zialonuju łaziernuju sistemu apaviaščeńnia

Biełarusu admovili ŭ polskim hramadzianstvie praz drobny štraf čatyrochhadovaj daŭniny34

Na «Biełsacie» zapuścili šou doŭhich hutarak z Hłafiraj Žuk12

U Biełarusi raspracavali novy ŭdarny bieśpiłotnik

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Na 15 chvilin vyklučyli śviatło — boža moj, z Ukrainaj paraŭnali». Łukašenka patłumačyŭ, kolki ekanomić na vuličnym aśviatleńni22

«Na 15 chvilin vyklučyli śviatło — boža moj, z Ukrainaj paraŭnali». Łukašenka patłumačyŭ, kolki ekanomić na vuličnym aśviatleńni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić