Hramadstva

«Prajšło roŭna 15 chvilin». Biełarus pad mižnarodnaj abaronaj raskazaŭ, jak aformiŭ mamie polskuju vizu biez pasiarednikaŭ

Anton (imia źmienienaje) daŭno nie bačyŭsia z mamaj. Jana žyvie ŭ Biełarusi, a jon vymušany byŭ źjechać u Polšču praz palityčny pieraśled i atrymaŭ mižnarodnuju abaronu. Kab sustrecca, jon vyrašyŭ aformić zaprašeńnie i dapamahčy mamie atrymać polskuju vizu. Spačatku nie atrymałasia — i biełarus ustupiŭ u doŭhuju pierapisku z dypłamatami. U vyniku žančyna atrymała vizu adrazu na try hady. Anton raspavioŭ MOST, jak im heta ŭdałosia. 

Pavodle ahulnaha praviła aformić zaprašeńnie dla atrymańnia polskaj vizy mohuć hramadzianie Polščy, zamiežniki z pastajannym vidam na žycharstva (stałym pobytam abo kartaj rezidenta ES) i tyja, chto lehalna i bieśpierapynna pražyvaje ŭ Polščy na praciahu apošnich piaci hadoŭ. Adnak dla asob pad mižnarodnaj abaronaj zroblena vyklučeńnie. Jany mohuć aformić zaprašeńnie raniej — ale nie vajavodskaje (praź dziaržorhan), a nataryjalnaje.

Ale dalej moža ŭźniknuć prablema ŭžo na biełaruskim baku. Mnohija nie chočuć «śviacić» svoj status mižnarodnaj abarony ŭ vizavym centry ŭ Biełarusi, kab nie padviarhać lišniamu cisku rodnych, jakich jany zaprašajuć. Hety status (u formie biežanstva abo dadatkovaj abarony) paznačajecca na karcie DNŽ, kopija jakoj uvachodzić u pakiet dakumientaŭ, što padajucca dla atrymańnia vizy.

Tamu biełarusam pad mižnarodnaj abaronaj rekamiendujecca nakiravać konsułu elektronny list z temaj «Zaprašeńnie dla svajaka ad asoby sa statusam mižnarodnaj abarony». U liście treba apisać situacyju i paprasić pryznačyć pryjom niepasredna ŭ konsulstvie, kab zaścierahčy svajakoŭ u Biełarusi. Pradstaŭnik konsulstva maje prava źviazacca z zajaŭnikam napramuju i pryznačyć jaho svajakam datu dla padačy dakumientaŭ na vizu.

«Viedajuć dvoje — viedaje śvińnia»

Anton tak usio i zrabiŭ. Aformiŭ nataryjalnaje zaprašeńnie jak asoba pad mižnarodnaj abaronaj. A zatym skłaŭ list u konsulstva Polščy ŭ rehijonie, dzie žyvie jaho mama. Ukazaŭ, što inšych synoŭ u žančyny niama i što polskaja viza dla ich — adziny sposab padtrymlivać siamiejnyja suviazi.

Adnak nieŭzabavie pryjšoŭ adkaz, u jakim mamie Antona rekamiendavałasia źviarnucca ŭ vizavy centr VFS Global. Heta patłumačyli abmiežavanym piersanałam konsulstva.

Biełarus staŭ razvažać. Jon nikoli nie afišavaŭ, što atrymaŭ u Polščy mižnarodnuju abaronu, nie pisaŭ pra heta ŭ sacsietkach naprykład. Ź inšaha boku, nie chavaŭ hetaha ad siabroŭ i znajomych.

— Ja padumaŭ: nu što za sakret dla Biełarusi, što ŭ mianie mižnarodnaja abarona? Napeŭna, tam daŭnym-daŭno viedajuć. Viedajuć dvoje — viedaje śvińnia, — apisvaje jon chod dumak. Tak vyrašyli, što mama ŭsio ž ryzyknie i zapišacca ŭ vizavy centr.

«Budu płacić»

Žančyna pasprabavała złavić akienca dla padačy dakumientaŭ, ale ciapier heta vielmi składana. Źviarnułasia da vizavych pasiarednikaŭ, tyja vystavili ceńnik za pasłuhi — 860 rubloŭ. Dla piensijanierki suma niemałaja, ale žadańnie ŭbačyć syna jašče bolšaje.

— Usio, Anton, ja budu płacić, — uzhadvaje surazmoŭca jaje słovy.

Tady mužčyna vyrašyŭ pasprabavać ščaścia ŭ konsulstvie znoŭ. Napisaŭ jašče adzin list, u jakim ukazaŭ uzrost mamy i paprasiŭ pryznačyć joj čas dla padačy dakumientaŭ chacia b u vizavym centry.

U konsulstvie adkazali, što biez papiaredniaha zapisu zajavy ŭ vizavym centry mohuć padavać:

  • asoby va ŭzroście 55 hadoŭ i starejšyja, zaprošanyja sužencami, dziećmi abo ŭnukami, pry ŭmovie, što zaprašeńnie było zarehistravana ŭ vajavodskim upraŭleńni (užondzie), a asoba, jakaja zaprašaje, maje polskaje hramadzianstva abo dazvoł na znachodžańnie ŭ Polščy;
  • asoby va ŭzroście 55 hadoŭ i starejšyja, zaprošanyja sužencami svaich dziaciej abo ŭnukaŭ, kali sužency źjaŭlajucca hramadzianami Polščy i pry ŭmovie, što zaprašeńnie było zarehistravana ŭ vajavodskim upraŭleńni;
  • uładalniki karty palaka va ŭzroście 60 hadoŭ i starejšyja.

«Prabačcie, nie razabralisia ŭ vašaj situacyi»

Koła zamknułasia. Zrabić vajavodskaje zaprašeńnie Anton nie moža, bo jašče nie žyvie ŭ Polščy piać hadoŭ i nie atrymaŭ pastajanny VNŽ.

Tym nie mienš jon vyrašyŭ napisać jašče adzin list, u jakim vykłaŭ svaju pazicyju: blizkim svajakam asoby pad mižnarodnaj abaronaj pavinna być pradastaŭlena mahčymaść ujezdu ŭ Polšču na padstavie dakumientaŭ, jakija paćviardžajuć siamiejnuju suviaź, a zaprašeńnie moža być aformlena nataryjalna.

Hetym razam list Anton nakiravaŭ nie tolki ŭ konsulstva pa miescy žycharstva mamy, ale i ŭ MZS Polščy.

— Prajšło roŭna 15 chvilin, jak ja adpraviŭ list, — telefanuje dziaŭčyna: «Prabačcie, nie razabralisia ŭ vašaj situacyi», — apisvaje jon.

Surazmoŭca paprasiła jaho pradublavać dakumienty, jakija paćviardžajuć pradastaŭleńnie mižnarodnaj abarony. I nieŭzabavie paśla hetaha mamie mužčyny pryznačyli datu i čas dla padačy zajavy ŭ konsulstvie.

Vizu žančyna atrymała adrazu na try hady.

Kamientary

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Usie naviny →
Usie naviny

Minčuku patelefanavali ašukancy, a jon ich davioŭ. Dajcie heta pasłuchać svaim blizkim18

U Minsku zaćviŭ pieršy ciulpan

«Raspłakaŭsia i pačaŭ prasić prabačeńnia». Žychar Vilni raskazaŭ, jak złaviŭ 14‑hadovaha padletka, jaki pisaŭ «Vilnia naša»30

Maci biełarusa, jaki vajavaŭ suprać Ukrainy i byŭ aryštavany ŭ Biełarusi za zdradu dziaržavie, zapisała videa da Łukašenki9

U vioscy pad Łojevam na aharod śpikiravaŭ dron

Učora «Brama Minska» ledź nie papłyła pa dziŭnaj pryčynie

Zabirali pašparty i prymušali vadzić aŭtobusy. U Polščy raskryli złačynnuju hrupu, siarod paciarpiełych — biełarusy1

Kolki bojeprypasaŭ vypuścili ZŠA i ich sajuźniki ŭ Iranie — Ukraina tolki zajzdrościć6

Kučynski: Vizit Cichanoŭskaj va Ukrainu adbudziecca ŭ chutkim časie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić