U internecie trafiku ad botaŭ i ŠI ŭžo bolš, čym ad ludziej
Novy dakład kampanii Human Security pakazaŭ, što internet-trafik ad botaŭ i štučnaha intelektu ŭžo pieraŭzyšoŭ čałaviečy. Heta aznačaje, što ciapier u siecivie bolš dziejańniaŭ robiać prahramy, a nie ludzi, piša CNBC.

Pavodle daśledavańnia, aŭtamatyčny trafik u 2025 hodzie ros amal u vosiem razoŭ chutčej, čym čałaviečy. Asabliva mocna paŭpłyvała raźvićcio takich sistem, jak ChatGPT, Claude i Gemini — z-za ich vykarystańnie ŠI ŭ internecie značna pavialičyłasia.
Taksama adznačajecca rezki rost tak zvanych «ahientnych» botaŭ — prahram, jakija mohuć samastojna vykonvać dziejańni za karystalnika. Naprykład, trafik ad takich sistem, jak OpenClaw, u 2025 hodzie vyras amal na 8000%.
Ekśpierty padkreślivajuć, što heta nie abaviazkova niešta drennaje: častka aŭtamatyčnaha trafiku — heta karysnyja funkcyi, naprykład aŭtazapaŭnieńnie abo ŠI-padkazki. Ale razam z hetym uźnikaje prablema davieru i dakładnaha padliku takoha trafiku, bo niama adzinaj sistemy, jakaja b uličvała ŭsie dziejańni ŭ siecivie.
U cełym śpiecyjalisty ličać, što internet chutka źmianiajecca: raniej mierkavałasia, što pa toj bok ekrana zaŭsiody čałaviek, ale ciapier usio čaściej heta ŭžo mašyna, jakaja dziejničaje zamiest jaho.
«Dziaŭčyna niedzie praź siem siekund užo pikiravała bieź piłota». Siabar deltapłanierysta, jaki raźbiŭsia ŭ Stročycach, raskazaŭ, što pryviało da trahiedyi
Kamientary