Iran źbirajecca prapuskać sudny praz Armuzski praliŭ pavodle ŭzroŭniu «družalubnaści»
Iran płanuje padzialić usie krainy na try hrupy — «varožyja», «niejtralnyja» i «družalubnyja» — i ŭ zaležnaści ad hetaha vyrašać, kamu dazvalać prachod praz Armuzski praliŭ, paviedamiła Al Jazeera.

Pavodle hetaj idei, karablam z «varožych» krain, u tym liku ZŠA i šerahu zachodnich dziaržaŭ, prachod budzie zabaronieny. «Niejtralnyja» krainy zmohuć prachodzić, ale tolki paśla apłaty myty. «Družalubnyja» ž atrymajuć mahčymaść svabodnaha prachodu biez abmiežavańniaŭ.
Razam z tym Iran užo dazvoliŭ prachod handlovym sudnam, jakija pieravoziać humanitarnuju dapamohu i nieabchodnyja tavary. Heta tyčycca karabloŭ, što iduć u iranskija porty abo ŭžo znachodziacca pobač, u vodach Amanskaha zaliva.
Akramia hetaha, źjaviłasia infarmacyja, što iranskija vajskovyja struktury prapanujuć sudnam płatny «biaśpiečny prachod». Dla hetaha ŭładalniki karabloŭ pavinny spačatku pieradać padrabiaznuju infarmacyju pra sudna, hruz i ekipaž praz pasiarednika. Paśla hetaha iranski bok praviaraje, ci niama suviaziaŭ z krainami, jakija ličacca varožymi. Kali ŭsio ŭ paradku, pačynajecca abmierkavańnie cany. Dla naftavych tankieraŭ bazavaja cana — kala adnaho dalara za baral.
Paśla apłaty sudnu vydajuć śpiecyjalny kod i instrukcyi. Jano pavinna iści pad ściaham krainy-pasiarednika, a časam navat pierarehistravacca. Pry ŭvachodzie ŭ praliŭ ekipaž paviedamlaje kod, i karabiel supravadžajuć patrulnyja katary.
Taksama paviedamlajecca, što Iran vykarystoŭvaje svojeasablivy «rejtynh» krain: ad jaho zaležyć, nakolki vyhadnyja ŭmovy atrymaje sudna.
Raniej užo źjaŭlałasia infarmacyja, što Iran biare płatu za prachod praz praliŭ, jakaja moža dasiahać da dvuch miljonaŭ dalaraŭ. Ułady tłumačać heta tym, što vajna patrabuje vialikich vydatkaŭ. Pry hetym takija dziejańni supiarečać pryncypu svabody sudnachodstva.
Kamientary