Śviet11

Pašynian iranična pryhadaŭ Łukašenku słovy pra «niepatrebnych armian»

Premjer-ministr Armienii Nikoł Pašynian zhadaŭ Alaksandra Łukašenku ŭ suviazi sa skazanymi im u 2024 hodzie słovy pra toje, što, maŭlaŭ, «armianie nikomu nie patrebnyja», akramia Rasii i jaje partnioraŭ na postsavieckaj prastory. Jon uzhadaŭ pra heta, razvažajučy pra vybar pamiž Jeŭrapiejskim sajuzam i Jeŭrazijskim ekanamičnym sajuzam (JEAES), paviedamlaje Panorama.am.

Nikoł Pašynian. Fota: Dmitry Astakhov, Sputnik, Government Pool Photo via AP

«Čamu ŭ jakaści pieradumovy pastajanna zychodziać z taho, što my — «kiepski partnior»? Kamu i što kiepskaha zrabiła Respublika Armienija, što prezident Biełarusi zajaviŭ: «Dy kamu patrebna Armienija?» Jak možna tak kazać pra suvierennuju krainu?» — aburyŭsia Pašynian.

Jon vykazaŭ pierakanańnie, što Armienija «patrebnaja Kitaju, ZŠA, ES, Iranu, Hruzii, Francyi, Polščy, Hiermanii, Vialikabrytanii» — hetak ža sama, jak i ŭsie hetyja partniory patrebnyja samoj Armienii.

Pašynian nahadaŭ, što Armienija padpisała dakumienty ab stratehičnym partniorstvie z Kitajem, ZŠA, Vialikabrytanijaj, Niderłandami, Francyjaj i mnostvam inšych krain. Takoj kolkaści partnioraŭ u jaje raniej nie było, adznačyŭ jon.

«Rasija bačyć prablemu mienavita ŭ hetym: albo adnosiny pavinny być ekskluziŭnymi, albo adnosin być nie pavinna. My nie prymajem taki padychod», — skazaŭ kiraŭnik armianskaha ŭrada.

U žniŭni 2024 hoda Łukašenka raskrytykavaŭ palityčny kurs Jerevana ŭ intervju žurnalistu i deputatu Dziarždumy Jaŭhienu Papovu na telekanale «Rasija». Jon tady supraćpastaviŭ Biełaruś inšym postsavieckim dziaržavam, jakija pačynajuć «vichlać» i «ad Rasii chočuć čahości ŭziać, a ŭzamien ničoha nie dać».

«Kamu armianie patrebnyja, akramia nas? Nikomu. Jany nikomu nie patrebnyja. Chaj raźvivajuć svaju ekanomiku i zasiarodziacca na tym, što ŭ ich jość. Jakaja Francyja, jaki Makron? Zaŭtra Makrona nie budzie, i ŭsie zabuduć pra hetuju Armieniju», — zajaviŭ tady Łukašenka.

Jahonyja słovy vyklikali vialikaje abureńnie ŭ Armienii i spryčynilisia da mocnaha paharšeńnia ŭzajemnych adnosin, jakoje aktualnaje da hetaha času.

Kamientary1

  • 453543
    30.07.2026
    Nu nielha kryŭdzicca na čałavieka, ŭ jakoha jazyk i mozh pracujuć paralelna, ale niezaležna adzin ad adnaho, jak by sami pa sabie, navohuł nikoli nie kantaktujučy.
    Tut, hałoŭnaje, kab adnosiny asabista da jaho z boku miravych lidaraŭ, aŭtamatam nie pieranosiliś na ŭsich nas, narod. A tak usio dobra: "sabaka breša - viecier nosić, karavan idzie".

Ciapier čytajuć

U Šejmana znajšli jašče adnu mahčymuju kachanku i syna. Sakratarka biez vyšejšaj adukacyi za ličanyja hady stała ŭłaśnicaj raskošnych damoŭ i handlovaha centra3

U Šejmana znajšli jašče adnu mahčymuju kachanku i syna. Sakratarka biez vyšejšaj adukacyi za ličanyja hady stała ŭłaśnicaj raskošnych damoŭ i handlovaha centra

Usie naviny →
Usie naviny

Rukasty minčuk zrobić prybiralniu jak u Šreka1

Ci zhnili «Džyli»? Jašče j jak zhnili! Voś jak vyhladaje Geely Atlas Pro paśla troch biełaruskich zim11

Znojdzieny miortvym 35‑hadovy minčuk, jakoha šukali tydzień1

Na Lublinščynie ŭ Polščy ŭpaŭ nieviadomy abjekt: na poli ŭtvaryŭsia 10‑mietrovy kratar13

Apieratar śpisaŭ hrošy za roŭminh, choć abanient byŭ u Biełarusi. Jak tak?

Va Udmurcii paśla ataki BPŁA zahareŭsia skład Wildberries4

Ci praŭda, što mužčyny chočuć seksu bolš, čym žančyny? Daśledavali navukoŭcy12

Polskija VPS padymali źniščalniki, u polskim Lublinie hučali sireny pavietranaj tryvohi1

Na terytoryi byłoj Vaładarki ŭžo źnieśli 17 pabudoŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Šejmana znajšli jašče adnu mahčymuju kachanku i syna. Sakratarka biez vyšejšaj adukacyi za ličanyja hady stała ŭłaśnicaj raskošnych damoŭ i handlovaha centra3

U Šejmana znajšli jašče adnu mahčymuju kachanku i syna. Sakratarka biez vyšejšaj adukacyi za ličanyja hady stała ŭłaśnicaj raskošnych damoŭ i handlovaha centra

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić