Paśla zachodu sonca zapalilisia pieršyja chanukalnyja śviečki. Śviata Chanuka budzie doŭžycca da 23 śniežnia.
Paśla zachodu sonca zapalilisia pieršyja chanukalnyja śviečki. Śviata Chanuka budzie doŭžycca da 23 śniežnia.
Hetaje śviata publičnaje. Na płoščy zapalvajuć rytualnyja śviacilniki – chanukii. A ŭ damach chanukii staviać tak, kab śviatło było vidać na vulicy.
Siabry habrejskaj dabračynnaj arhanizacyi «Chesed-Rachamim» buduć vinšavać ludziej, jakija z-za chvaroby nie vychodziać z domu. Śviatočny kancert Chanukalnaha festu adbudziecca ŭ niadzielu ŭ Domie veteranaŭ. Buduć vystupać najlepšyja tvorčyja kalektyvy habrejskich supołak.
U druhim stahodździ da našaj ery car Syryi Antyjoch vyrašyŭ hvałtoŭna prymusić habrejski narod admovicca ad svajoj viery i tradycyj. Pad stracham śmiarotnaha pakarańnia zabaraniałasia vyvučać Toru, śviatkavać subotu (Šabat) i vieści adlik dzion pavodle habrejskaha kalendara.
Habrei pačali paŭstańnie. Jaho ŭznačaliŭ śviatar Matycjahu sa svaimi piaćciu synami. Adzin syn, Jahuda Makabi, byŭ asiłkam. Usie vojny, jakija jon vioŭ ciaham troch hadoŭ stali nazyvać «Makaviejskimi». Narešcie, 25 dnia miesiaca Kiśleŭ (164 h.da Naradžeńnia Chrystovaha) paŭstancy, atrymaŭšy pieramohu, padnialisia na Chramavuju haru. Ale tam znajšoŭsia tolki adzin kubak ź nieapahanienym alejem dla śviacilnika – hetaha aleju mahło chapić tolki na adzin dzień. Adbyŭsia cud – śviacilnik hareŭ 8 dzion, stolki, kolki spatrebiłasia, kab vyrabić novy alej. Śviata Chanuka – pamiać tych padziejaŭ. U pieršy viečar vierniki zapalvajuć adnu śviečku, u druhi – dźvie i h.d.
Ilustracyja corbis.com
Ciapier čytajuć
Babaryka turemščykam: «U mianie było, ciapier niama, ale jość šaniec, što budzie. A ŭ vas nie było, niama i nie budzie. I ŭ vašych dziaciej nie budzie»
Kamientary