Hramadstva55

Zabarona na prafesiju historyka

U aŭtorak prajšło pieršaje pasiedžańnie arhkamitetu hramadzkaha abjadnańnia niezaležnych biełaruskich historykaŭ.

U aŭtorak prajšło pieršaje pasiedžańnie arhkamitetu hramadzkaha abjadnańnia niezaležnych biełaruskich historykaŭ. Arhkamitet utvorany z metaju stvareńnia arhanizacyi, jakaja b dapamahła zachavać historyju, jak navuku dy abaranić prava historykaŭ na prafesiju

Arhkamitet hramadzkaha abjadnańnia byŭ stvorany 13 sakavika. Staršynioj abrali Ninu Stužynskuju. 20 sakavika prajšło pieršaje pasiedžańnie arhkamitetu, na jakim udzielniki abmierkavali pytańnie ab sklikańni ŭstanoŭčaha schodu abjadnańnia — jaho miarkujecca pravieści ŭ krasaviku, — a taksama mety, zadačy arhanizacyi. U arhkamitet uvajšli Hienadź Sahanovič, Siarhiej Tarasaŭ, Iryna Kaštalan, Andrej Kištymaŭ, Ihar Kuźniacoŭ. Śpis čalcoŭ arhakamitetu zastajecca adkrytym.

Metaj budučaj arhanizacyi ŭdzielniki pasiedžańnia vyznačyli zachavańnie historyi, jak navuki, ad dyktatu ŭłady i palityčnaj kan'ktury, a taksama padtrymku apalnych historykaŭ. Daśledčyk savieckich represijaŭ Ihar Kuźniacoŭ zaznačyŭ, što treba dakładna akreślić rysu miž historykami, što zajmajucca niezaanhažavanaj navukovaj dziejnaściu, i tymi, chto loh pad uładu. Iryna Kaštalan, čyju dysertacyju na temu štodzionnaści ŭ BSSR u 1940‑50‑ch hh. nie prapuściŭ VAK, prapanavała naładzić manitorynh nizkajakasnych navukovych pracaŭ, kab zachavać jakaść i prafesijanalizm navuki: «Pierš, čym dapamahać represavanym navukoŭcam, varta zładzić manitorynh sytuacyi pa ŭsioj Biełarusi». Jana padkreśliła, što ŭ ŚMI traplajuć naviny pra bolš viadomych navukoŭcaŭ, u toj čas, jak małaviadomyja navukoŭcy, prostyja historyki dy nastaŭniki zastajucca sam‑nasam sa svaimi prablemami.

Andrej Kištymaŭ źviarnuŭ uvahu na toje, pad represii patrapiła ŭsia biełaruskaja humanistyka, a nia tolki historyja, i tut užo možna kazać pra zabaronu na prafesiju. U hetym kantekście prykład stvareńnia takoj arhanizacyi jość syhnałam navukovamu śvietu.

Čalcy arhkamitetu ŭ najbližejšy čas vyznačacca, ŭ jakim vyhladzie budzie akazvacca dapamoha apalnym navukoŭcam. Mahčyma heta budzie kompleks zachadaŭ ad jurydyčnaj kansultacyi, da pracaŭładkavańnia i stažavańnia za miažoj.

Budučaja arhanizacyja, chutčej za ŭsio, budzie zarehistravanaja za miažoj. Heta budzie albo asobnaja arhanizacyja, albo filija adnoj z eŭrapejskich asacyjacyjaŭ historykaŭ.

Varta adznačyć, što za apošnija hady byŭ zvolnieny šerah historykaŭ, siarod jakich Nina Stužynskaja, Andrej Kištymaŭ, Hienadź Sahanovič, Siarhiej Tarasaŭ, Jaŭhien Aniščanka, Taciana Proćka, a temy, pryśviečanyja savieckim represijam dy inšym temam, što nie adpaviadajuć sučasnaj idealohii, sutykajucca ź ciažkaściami pry abaronie.

Malunak z letter-stiftung.de

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Astranaŭty z «Aryjona» prysłali FOTA Ziamli10

Astranaŭty z «Aryjona» prysłali FOTA Ziamli

Usie naviny →
Usie naviny

Šmat hadoŭ prosty ciaślar stvaraŭ krainu cudaŭ u minskich dvorykach. A ciapier sam źviartajecca pa dapamohu5

Mulara z Žodzina asudzili pa spravie Hajuna i za «abrazu» Łukašenki

Pačać pravodzić kalcavuju liniju mietro płanujuć užo sioleta2

Łatuška: Nie mahu vyklučyć, što na niejkim etapie Mielnikava mahła trapić u pastku śpiecsłužbaŭ21

Kiełah raskrytykavaŭ NATA i prapanavaŭ stvaryć novy aljans z udziełam Ukrainy7

Jak 25‑hadovy Aleś uratavaŭ ad źniknieńnia kalekcyju biełaruskich ekspanataŭ. Jon naradziŭsia i vyras u Hiermanii, ale havoryć pa-biełarusku8

U Bresckaj vobłaści nazirajecca ŭspyška šalenstva

Kaśmičny karabiel «Aryjon» sychodzić z arbity Ziamli i adpraŭlajecca da Miesiaca5

U Mahilovie prahučali dva mocnyja vybuchi1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Astranaŭty z «Aryjona» prysłali FOTA Ziamli10

Astranaŭty z «Aryjona» prysłali FOTA Ziamli

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić