5 červienia biełaruskaja słužba Radyjo Svaboda źmiaściła na svaim sajcie tekst «Chałodnaja hramadzianskaja vajna».
U tekście pierakazvajecca artykuł u aŭstryjskaj haziecie «Der Standard» pra biełaruskich
Maju ŭvahu pryciahnuŭ jak zahałovak tekstu, hetak i Lavonavy słovy. Trochi zajmajučysia historyjaj idejaŭ i terminaŭ (da hetaha zmušaje daśledčyckaja praca), ja paradavaŭsia za Valera Karbaleviča.
Dumku pra toje, što ŭ Biełarusi idzie chałodnaja hramadzianskaja vajna, Valer Karbalevič ci nie ŭpieršyniu vykazaŭ u efiry, vystupajučy 20 studzienia 2011 hoda na «Biełsacie». Frahmient hetaje pieradačy možna znajści ŭ internecie.
5 sakavika minułaha hoda słovy Valera Karbaleviča pra hramadzianskuju vajnu cytavała Jeŭrapiejskaje radyjo.
Pakolki ja, aproč futbołu, nijakich telepieradačaŭ nie hladžu, a pra chvali Jeŭrapiejskaha radyjo nie maju ŭjaŭleńnia (niachaj dziaŭčaty i chłopcy ź JER mnie darujuć), to, liču, vykazaŭ dumku pra chałodnuju hramadzianskuju vajnu ŭ Biełarusi niezaležna ad Valera Karbaleviča. Letaś 5 kastryčnika ja napisaŭ, a
Ciapier, pakorpaŭšysia ŭ siecivie, ja pryznaju aŭtarstva i pryjarytet Valera Karbaleviča u vykazvańni absalutna słušnaje dumki nakont chałodnaje hramadzianskaje vajny ŭ našaj krainie.
U tym, što peŭnaja dumka słušnaja, možna pierakanacca tady, kali jana paŭtarajecca inšymi ludźmi niezaležna ad jaje sapraŭdnaha aŭtara (hetym inšym byŭ ja), kali jana pajšła «hulać» sama pa sabie i kali aŭtara ŭžo ciažka abo ciažkavata znajści. Tak zdaryłasia i z vykazvańniem Valera Karbaleviča. Pra toje śviedčać nie tolki cytavanyja aŭstryjskaj hajetaj słovy Lavona Volskaha. Hetuju dumku ŭ tym ža siecivie ja vyčytaŭ u adnym z kamientaroŭ da peŭnaha tekstu na sajcie Chartyi'97.
Nie mahu nie strymacca, kab nie dadać: u adroźnieńnie ad našych maładziejšych palitołahaŭ, Valer Karbalevič maje za plačyma histaryčny fakultet BDU, kali studenty musili čytać (a starannyja studenty i sami čytali) i «Kłasavuju baraćbu ŭ Francyi», i «18 brumiera Łui Banaparta», i «Hramadzianskuju vajnu ŭ Francyi», i «Revalucyju i kontrrevalucyju ŭ Niamieččynie». Našy maładziejšyja mahistry i navat daktary palityčnych navuk, jak praviła, kłasikaŭ nie čytali, a tamu pieryjadyčna tryźniać ab libieralizacyi i navat biełarusizacyi režymu.
Ciapier čytajuć
Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii
Kamientary