Alaksandr Kłaskoŭski. Kropki nad «i»1515

Nieviadomaja vajna

Voś i na adkryćci biusta Žukava ŭ Miensku prahučaŭ zvykły nabor mitalahiemaŭ pra tuju vajnu. Na śviata my pačujem jašče mnoha padobnaj kazionnaj patetyki, dalokaj ad iściny. Piša ŭ svaim błohu Alaksandar Kłaskoŭski.

Voś i na adkryćci biusta Žukava ŭ Miensku prahučaŭ zvykły nabor mitalahiemaŭ pra tuju vajnu. Na śviata my pačujem jašče bahata padobnaj kazionnaj patetyki, darešty zašmalcavanaj, a časta i dalokaj ad iściny.

U pryvatnaści, znoŭ padkreślili, što maršał Žukaŭ pryniaŭ kapitulacyju fašystoŭskaj Niamieččyny. Ale ž faktyčna heta byŭ, kažučy movaj kinošnikaŭ, dubl dva. Dasiul u nas nia nadta viedajuć, što nasamreč Rajch kapitulavaŭ u francuskim Rejmsie dniom raniej. Tamu, darečy, na Zachadzie dzień pieramohi nad nacystami śviatkujuć 8 traŭnia, a nie 9-ha, jak zaviedziena ŭ nas.

Sapraŭdy, chiba ž moh Stalin źmirycca z tym, što hitlercy zdalisia niejkim janki? Tamu Maskva damahłasia, kab tuju kapitulacyju ličyli "papiaredniaj". A ŭ noč na 9 traŭnia ŭ Berlinie zładzili imprezu ŭžo z udziełam savieckaha maršała. Zachodnija sajuźniki dyplamatyčna nazvali jaje "ratyfikacyjaj". Pra heta nam i krucili kino ŭ dziacinstvie.

A voś rola Žukava ŭ aperacyi "Bahratyjon" bolej ścipłaja, čym zaviedziena malavać. Ź lipienia 44-ha jon kiravaŭ aperacyjaj na Ŭkrainie, a tut viali rej inšyja stalinskija pałkavodcy. Zrešty, harmatnaha miasa nie škadavali hetak sama. Asabliva tych biełarusaŭ, jakich zabrali ŭ Čyrvonuju Armiju paśla vyzvaleńnia. Jak ža, pad akupacyjaj byli! Kiepska padrychtavanyja častki biaz rozdumu kidali ŭ piekła.

U adnym ź pieršych bajoŭ zahinuŭ i moj dzied Josif. Viedaju jaho pa hetym voś davajennym jašče zdymku, zroblenym padčas vajskovych zboraŭ. U 44-m dzieda mabilizavali, dali kulamiot. Druhim numaram pryznačyli svajaka z susiedniaj vioski — dziadźku Juziu. Tomu pašenciła viarnucca z frontu. Raspaviadaŭ: Josif upaŭ jak padkošany, kali, adbiŭšy ataku, pierabiahali na zapasnuju pazycyju. Ale paśla boju cieła tak i nie znajšli. Dyj ci nadta kamandzioram byŭ kłopat? Paznačyli ŭ papierach standartnaje "prapaŭ biaź viestak".

Voś tak: maršałam — zorki dy manumenty, a miljonam prostych sałdataŭ, čyjoj kryvioju zdabyvalisia pieramohi, navat radka na abielisku nie dastałosia.

Kaniešnie, na vajnie jak na vajnie. Ale ci byli niepaźbiežnymi ŭsie tyja šmatmiljonnyja achviary? Ci nie kaščunna nazyvać dalnabačnaj palitykaj pieradvajennyja huli ź fiureram, uklučna z paktam Mołatava — Rybentropa dy saviecka-nacysckim paradam u Bieraści? Zrešty, pavodle biesčałaviečnaści dźvie tatalitarnyja systemy stajali pobač. Moj pradzied Vacłaŭ, naprykład, trapiŭ u Sibir za nieaściarožnaje vykazvańnie pra kałhasny ład... Savieckaja ŭłada i biez usialakaj vajny miljonami ścirała ŭ pył nasielnikaŭ ŭłasnaj krainy. U tym liku, jak viadoma, była vyniščana i kadravaja elita Čyrvonaj Armii.

Miž tym i siońnia ajčynnaje načalstva ŭparta čaplajecca za mitalohiju. I prymnažaje jaje roznymi "linijami Stalina".

Darečy, ja sam rodam z tych miaścinaŭ na ŭschod ad Radaškavičaŭ, dzie prachodziła pałasa ŭmacavańniaŭ, pabudavanaja na byłoj miažy z Polščaj. Dziećmi hulali ŭ vajnu, šastajučy pa tych dotach. Starejšyja viaskoŭcy raspaviadali, što niemcy prajšli skroź UR ("umacavany rajon") jak nož skroź masła. Trochi dalej, pad Astrašyckim Haradkom, 100-ja dyvizija Rusijanava sapraŭdy dała hitlercam dychtu. Ale heta ŭžo ź inšaj opery. Va ŭsiakim razie, heta było zusim nia tam, dzie letaś biehaŭ sa ściaham impulsiŭny Uha Čaves. I ŭ lubym vypadku fakt toje, što ŭžo 26 červienia 1941 hodu niemcy dapiali da Miensku.

Za niazručnuju, žorstkuju praŭdu pra vajnu tak nie lubili ŭ važnych kabinetach Vasila Bykava. Maŭlaŭ, nia treba ačarniać podźvih sałdata! Ale ad poŭnaj praŭdy pra vajnu podźvih prostaha sałdata zusim nia haśnie. Blaknuć mity pra mudraha hieneralisimusa dy jahonych pałkavodcaŭ.

Tak što ciapierašnija načalniki ź ichnymi idealahičnymi refrenami ("nie damo rabić zamach na historyju!") baroniać nia stolki sałdackuju słavu, kolki svajho vusataha kumira-hieneralisimusa dy jahony biesčałaviečny ład. Baroniać falšyvuju indulhiencyju: maŭlaŭ, niama čaho nam pravami čałavieka tyckać, bo my Zachad ad karyčnievaj čumy vyzvalili! Možna padumać, hetyja dziejačy z partfelami i mažnymi karkami sami šturmavali rejchstah!

Fota z archivu aŭtara.

Kamientary15

Ciapier čytajuć

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki37

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

Siońnia nočču było da minus 27,6°C

U źlitych fajłach Epštejna ŭspłyła jašče adna biełaruska, madel i žonka futbalista — raskazvajem, što pra jaje viadoma17

«U vas jość lubimaja pieśnia?» Znajomciesia z Maksatam — samym viadomym stryt-videohrafam Minska1

Čempijon Polščy pa boksie, što raptoŭna viarnuŭsia ŭ Biełaruś, patłumačyŭ niečakanaje viartańnie10

Cichanoŭski vystupiŭ u Kanhresie ZŠA31

Cana na zołata znoŭ bolš za 5000 dalaraŭ za uncyju1

Byłoha muža Džył Bajden zatrymali za zabojstva ciapierašniaj žonki

Viaskoviec z-pad Babrujska imitavaŭ svaju śmierć, kab nie płacić pazyki, a paśla zahinuŭ na vajnie za Rasiju4

Tramp zajaviŭ, što Pucin «strymaŭ abiacańnie» nie abstrelvać ukrainskija harady na praciahu tydnia10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki37

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić