Paštovaja skrynka
D.K. ź Miensku. Praviły napisańnia prynazoŭnika «ź/ź» vyznačanyja tak: «ź» pišam pierad słovami, jakija pačynajucca ź miakkaj zyčnaj, aproč h, k, ch (ź lipaj, ale z kijom), a taksama pierad słovami, jakija pačynajucca ź jotavanaj hałosnaj (jo, je, ju, ja, i — ź ich, ź imi, ź inšaj, ź joju, ź jaje). Pierad niajotavanaj «i» – najpierš heta zapazyčanyja słovy – pišam «z» (ź inicyjatyvy, ź intaresu, ź intehracyjaj).
U.M. z Druckaŭščyzny. Chaj by Vašych historyjaŭ (francuzy nazyvajuć takija anecdote) było ŭ padborcy bolej, ale ściślejšych, biez anivodnaha lišniaha słova, tady nadrukujem.
Ivanu Ł. ź Miensku. Nakolki my viedajem, hałoŭnaja prablema padharodzkich viosak — bamžy.
Hazeta «Źviazda» siabie ŭ Internecie ŭvohule nazyvaje «Zwyazda», ale jak jana heta čytaje?
Jaŭchimu K. z Sumarokava. My ŭ svoj čas užo drukavali vialikuju recenziju S.Sańka na «Pośle sovriemiennosti». Tamu drukujem tolki: «Čakajem ad Vas, Ivan Ivanavič, novych tvoraŭ, naprykład, knižki: «Paśla kamunizmu».
Kamientary