Z USICH STARON
Ničoha supolnaha pamiž ukrainskimi i biełaruskimi padziejami
U piatnicu ŭ Kijevie adbylisia bujnyja sutyknieńni pamiž demanstrantami, jakija damahajucca adstaŭki Kučmy, i siłami achovy pravaparadku. Demanstranty sprabavali nia dać Kučmu ŭskłaści kvietki da pomnika Šaŭčenku (9 sakavika – dzień naradžeńnia paeta, jaki ciešycca nacyjanalnym pakłanieńniem va Ŭkrainie). Kučma ŭsio ž pakłaniŭsia praroku pad achovaju specnazaŭcaŭ, a paśla vylecieŭ u zonu pavodki ŭ Zakarpaćcie.
Demanstranty paśla ŭsio ž prarvalisia da manumenta, rastaptali prezydenckija vianki dy sprabavali spalić žoŭta-błakitnyja stužki na ich. Uzrušanyja pośpiecham, jany kinulisia da budynku Ministerstva ŭnutranych spravaŭ vyzvalać zatrymanych una-ŭnsoŭcaŭ. Efektnyja sutyčki skončylisia ranieńniem 12 milicyjantaŭ i subotnim zatrymańniem sotni ŭnsoŭcaŭ.
Raznarodnaść antykučmaŭskaj apazycyi zaminaje kaardynacyi dziejańniaŭ, a niešmatlikaść šerahaŭ vynosić na avanscenu padziejaŭ avanturystaŭ i lumpenaŭ. Hetak, u piatničnych padziejach rej viali nie hałovy parlamenckaj apazycyi i nie intelektuały-lidery apazycyi pazaparlamenckaj, a pravadyry ŬNA-ŬNSO, arhanizacyi, dla jakoj samareklama dy pryhožyja žesty zaŭždy byli važniejšyja za intaresy supolnaje spravy. Hetaksama było i z pałatačnym haradkom na Chryščaciku, viečna pjanyja žychary jakoha pałochali mieścičaŭ svaimi brudnymi bušłatami.
Lidery apazycyi Kučmu ŭsprymajucca bolšaściu ŭkraincaŭ jak kreatury toj častki aliharchii, jakaja spačatku rabavała krainu razam z Kučmam, a paśla nie padzialiła z Kučmam hrošy. Dakazać advarotnaje, stvaryć mahutny, adziny ruch apazycyja pakul nie zmahła.
Kučma ž nia raz padkreślivaŭ, što nia pojdzie biełaruskim šlacham – nia budzie zamachvacca na paŭnamoctvy parlamentu i sudovaj ułady, nia budzie ŭmiešvacca ŭ kulturu i zhortvać ukrainizacyju, ani abmiažoŭvać svabodu pryvatnaha biznesu.
Ničoha supolnaha miž biełaruskimi padziejami 1996 h., i tym, što robicca ŭ Kijevie ciapier, niama. Aproč padabienstva karcinki, zdymanaj tymi samymi aperatarami, dy ahulnaj tendencyi ŭzmacnieńnia pazycyjaŭ Rasiei z-za nieefektyŭnaści nacyjanalnych ekanomik, abumoŭlenaj niedastatkovaściu reformaŭ.
Barys Tumar
Atručanyja rasizmam
Rasiejski pravaabarončy centar “Memaryjał”
pra stanovišča ŭ Čačenii
3 sakavika Mižnarodnaja federacyja lihaŭ pravoŭ čałavieka i rasiejski centar «Memaryjał» vystupili ŭ Paryžy z prośbaju ab stvareńni mižnarodnaha vajskovaha Trybunału, jaki b sudziŭ za złačynstvy suproć čałaviectva ŭ Čačenii. Rasiejskija pravaabaroncy nazyvajuć sytuacyju ŭ Čačenii «katastrafičnaj» i patrabujuć pryciahnieńnia da kryminalnaj adkaznaści za vajskovyja złačynstvy prezydentaŭ Jelcyna, Pucina, hienerałaŭ Šamanava, Karnukova, Kazancava j Kvašnina. Heta nie stasujecca z dumkaju kamisara Rady Eŭropy pa pravoch čałavieka Hil-Roblesa, jaki zajaviŭ, naviedaŭšy Čačeniju na pačatku sakavika, što nazirajucca «zruchi da lepšaha» ŭ paraŭnańni ź minułym hodam.
Filtracyjnyja jamy
Niadaŭniaja vandroŭka ŭ Čačeniju ledź nia skončyłasia trahična dla karespandentki «Novoj haziety» Anny Palitkoŭskaj. Patrapiŭšy ŭ 45-y połk PDV la vioski Chatuni, Anna na svaje vočy pabačyła filtracyjny punkt: dźvie jamy, dyjametram kala 6 m dla mužčyn i kala 3 m dla žančyn. U abiedźviuch siadzieli ludzi. Vyjści ź jamy možna i biaź śledztva – za 500 dalaraŭ abo zbroju. Palitkoŭskaja źviarnułasia pa tłumačeńni da kamandzira pałka, paśla čaho pastupiŭ zahad zatrymać jaje. Vajskoŭcy dapytvali žurnalistku niekalki hadzinaŭ, potym paśla pahrozaŭ rasstrełu pieradali vajskovamu prakuroru, dzie jaje znoŭ dapytvali. Pamočnik Pucina Jastržembski zajaviŭ, što nijakaha zatrymańnia nie było. Pradstaŭnik prezydenta ŭ Čačenii Ŭ.Kałamanaŭ zapeŭniŭ, što sam daśleduje filtracyjny punkt u 45-m pałku. Źviestki pra toje, što pry kožnym rasiejskim farmavańni jość takija jamy, pastupali j raniej. Adnak dokaz atrymany tolki ciapier, dziakujučy Palitkoŭskaj.
Akurat u tyja dni, kali kamisar Rady Eŭropy pa pravoch čałavieka pryjechaŭ sustrakacca z Kadyravym, raźnieślisia viestki pra inšyja strašnyja znachodki. U padvałach i jamach na terytoryi dačnaha pasiołka Zdaroŭje znajšli bolš za 60 trupaŭ sa śladami katavańniaŭ i kalectvaŭ. Na hałovach i plačoch achviaraŭ – nažavyja parezy, u ludziej źviazanyja ruki j pazaviazvanyja vočy. Usim zroblenyja “kantrolnyja streły” ŭ skroń ci patylicu. Try trupy – žanočyja.
Pavodle źviestak sudmedekspertaŭ usie hetyja ludzi byli zabityja 1–8 miesiacaŭ tamu. Užo apaznanyja ludzi, jakich raniej zatrymali rasiejskija vajskoŭcy i jakija paśla hetaha źnikli. Realny fakt: 38-hadovy Adam, lajalny da rasiejskich uładaŭ, baćka troch dziaciej, byŭ zabrany na ŭjeździe ŭ Hrozny dva miesiacy tamu. Jahonaje cieła było apaznanaje ŭ pasiołku Zdaroŭje, rodnyja vykupili jaho za 3 tys. dalaraŭ. U Adama było strašenna skalečanaje katavańniami cieła.
Pavodle infarmacyi “Memaryjału” bolš za 2 tys. mirnych čačencaŭ ličacca źnikłymi biaź źviestak. Medyki “Memaryjału” skardziacca, što ŭ ich užo nie staje plastykavych pakietaŭ dla pakavańnia ciełaŭ. Pracavać davodzicca ŭ supraćhazach z-za mocnaha tleńnia ciełaŭ. Raz cieły naležać ludziam, zabitym 1–8 miesiacaŭ tamu, značyć, ich zabivali ŭžo paśla taho, jak vajskoŭcy abvieścili pra ŭstanaŭleńnie poŭnaha kantrolu nad Hroznym. Tak što tłumačeńni kamandavańnia, što zabityja j zakatavanyja byli bajevikami, źniščanymi padčas aktyŭnaj fazy vajny, – chłuśnia.
Vajskoŭcy biaruć zakładnikaŭ dziela zarobku, zabivajuć dziela bieskantrolnaści, a katujuć najbolš dla ŭłasnaha zadavalnieńnia, śćviardžajuć u “Memaryjale”.
Pałkoŭnik Jury Budanaŭ
27 sakavika 2000 h. kamandzier 160-ha tankavaha pałka pałkoŭnik Jury Budanaŭ zachapiŭ 17-hadovuju žycharku miastečka Tenhi-Ču Elzu (Hiedu) Kunhajevu, zavioz jaje ŭ svoj połk i paśla ździekaŭ i zhvałtavańnia zadušyŭ. U hety ž čas jahony padnačaleny Mikałaj Fiodaraŭ «prasavaŭ» Tenhi-Ču artyleryjskimi ŭdarami. Była ŭzbudžanaja kryminalnaja sprava – redki dla rasiejskaha vojska vypadak. Amal praz hod vajskovaja prakuratura Paŭnočnakaŭkaskaj vajskovaj akruhi skončyła razbor spravy i nakiravała materyjały ŭ sud. Budanava abvinavacili ŭ naŭmysnym zabojstvie z papiarednim vykradańniem, a taksama ŭ pieravyšeńni słužbovych paŭnamoctvaŭ z prymianieńniem hvałtu, jaki mieŭ ciažkija vyniki.
Vajskovyja eksperty spačatku nie paćvierdzili faktu zhvałtavańnia Elzy Budanavym, a zrabili vysnovu, što «rany na ciele Kunhajevaj, jakija śviedčyli pra zhvałtavańnie, nanios adzin z troch sałdataŭ terminovaj słužby, jakim Budanaŭ daručyŭ schavać trup». Hetak vajskovaja Femida pastarałasia choć niejak uratavać honar svajho viedamstva — «zabiŭ, ale nia hvałciŭ». Sałdataŭ ža abvinavacili ŭ «papiarednie nie abiacanym pakryvalnictvie asabliva ciažkaha złačynstva». Adnamu ź ich dadatkova było pradjaŭlenaje abvinavačańnie ŭ «hłumleńni z trupa». Adnak kryminalnuju spravu suprać hetych troch sałdat amal adrazu prypynili pa amnistyi.
Paźniej sudova-medyčnaja ekspertyza ŭsio ž kanstatavała ślady hrupavoha zhvałtavańnia. Budanaŭ na sudzie zajaviŭ, što jon nia hvałciŭ, a zadušyŭ dziaŭčynu za toje, što taja nibyta była snajperkaju, zabivała rasiejskich vajskoŭcaŭ. Z punktu hledžańnia pałkoŭnika, takoje tłumačeńnie jaho całkam apraŭdvaje, dla jaho naturalnym źjaŭlajecca niedakazanaje abvinavačvańnie ŭ snajperstvie.
U Budanava šmat abaroncaŭ, mnohija rasiejskija hazety abvieścili jaho nacyjanalnym hierojem. Sotni ludziej prychodziać da rastoŭskaha SIZA, dzie ŭtrymlivajecca Budanaŭ, a taksama da budynku sudu, skandujuć lozunhi padtrymki, patrabujuć spynieńnia pracesu. Rvucca, kab abniać zabojcu ci pacisnuć jamu ruku, špurlajuć jamu kvietki.
Z-za takoj hramadzkaj uchvały zhvałtavańni-zabojstvy stalisia praktykaj (pobač z rabavańniami j źniščeńniem pasieliščaŭ). Padobnym čynam byli źniščanyja pasieliščy Ałchan-Jurt u śniežni 1999 h., Šali ŭ studzieni 2000 h., Ałdy ŭ lutym 2000 h. (apošni epizod daśleduje rasiejskaja vajskovaja prakuratura). Sapraŭdnuju kolkaść złačynstvaŭ vyjavić niemahčyma: achviary j śviedki bajacca davać pakazańni śledčym u pahonach, da taho ž u čačenskaj tradycyi zhvałtavanaja kabieta nia maje šancu stvaryć abo praciahvać siamju.
“Memaryjał” ličyć, što federalnyja vojski dziejničajuć metadam «nievybiralnaha teroru»: patencyjnymi vorahami ličacca ŭsie čačency niezaležna ad połu, vieku i lajalnaści. Navat u niemaŭlatach demaralizavanyja vajskoŭcy bačać patencyjnych kambatantaŭ. Možna sabie ŭjavić, jaki padarunak atrymaje Rasieja ŭ vyhladzie ardy, što niekali demabilizujecca dy vierniecca ŭ rasiejskija harady j vioski.
Na pačatku «antitierrorističieskoj opieracii» abjektam filtracyi byli abvieščanyja «vsie lica mužskoho poła ot 10 do 60 let». Apošnija miesiacy stali zatrymlivać i žančyn: rasiejcy šukajuć «snajperak». Pry dohladzie na blok-pastoch padstavy dla zatrymańnia žančyn jašče bolš efemernyja, čym u vypadku z mužčynami. Tak, dovadam «snajperstva» moža źjaŭlacca... adsutnaść zavušnic.
Što adbyvajecca
z Rasiejaj?
Možna śmieła śćviardžać, što čačenskaja vajna pierastała być prablemaj tolki čačencaŭ, jana stała ahulnarasiejskaj prablemaj. Rasiejskaje hramadztva raskolenaje na dźvie niaroŭnyja častki — sumlennaja mienšaść, jakaja patrabuje kanca vajny j spraviadlivaha sudu nad złačyncami, i bolšaść, jakaja patrabuje «zakatać čačencaŭ pad asfalt». Chłuśnia balšyni aficyjnych ŚMI, ura-patryjatyzm, apraŭdańnie kryvi atručvaje rasiejskaje hramadztva. Hradus rasizmu padniaŭsia ŭ im da krytyčnaj adznaki. Pavodle niekatorych daśledavańniaŭ, da 60% maskvičoŭ varoža staviacca nia tolki da kaŭkazcaŭ, ale j da murynaŭ, azijataŭ, indusaŭ, kitajcaŭ.
Śviatłana Kurs,
pavodle materyjałaŭ
www.hro.org,
www.strana.ru,
www.vesti.ru
i centru “Memaryjał”
Biełaruś Chusejnu
Brytanskaja hazeta Daily Telegraph śćviardžaje, što Biełaruś, parušajučy embarha AAN, uziałasia madernizavać systemu supraćpavietranaj abarony Iraku: «Dziaržaŭnaja biełaruskaja kampanija «Biełtechekspart» pahadziłasia ŭdaskanalić irackija srodki SPA, pieraabstalavać irackija vajenna-pavietranyja siły j zabiaśpiečyć padrychtoŭku irackich vojskaŭ da absłuhoŭvańnia techniki. Pamiery kantraktu aceńvajucca ŭ 90 młn. dalaraŭ”.
B.T.
Kamientary