Samy doŭhi ŭ śviecie macierykovy tunel byŭ adčynieny ŭ piatnicu ŭ Švajcaryi. Pieršy ciahnik prajechaŭ praz 35‑kilametrovy tunel, što złučaje Frutyhien u kantonie Bern z Raron u kantonie Vałais.
Samy doŭhi ŭ śviecie macierykovy tunel byŭ adčynieny ŭ piatnicu ŭ Švajcaryi. Pieršy ciahnik prajechaŭ praz 35‑kilametrovy tunel, što złučaje Frutyhien u kantonie Bern z Raron u kantonie Vałais.
Tunel, jaki byŭ pabudavany na praciahu vaśmi hod za 4,3 młrd. švajcarskich frankaŭ, skarocić čas jazdy ciahnikoŭ ź Italii ŭ Niamieččynu z troch hadzinaŭ da niapoŭnych dźviuch. Taksama jon dazvolić łyžnikam chutčej dajaždžać da švajcarskich kurortaŭ — zamiest 110 chvilinaŭ za 55. Dapuščalnaja chutkaść jazdy ŭ tuneli składaje 160 km u hadzinu ŭ vypadku tavarnych ciahnikoŭ i 250 km u hadzinu — u vypadku pasažyrskich. Novy tunel pabiŭ pa daŭžyni stary rekord — 26,5 km — što naležaŭ tunelu Chakoda u Japonii. U śviecie isnujuć ciapier tolki dva daŭžejšyja za jaho padvodnyja tuneli — u Japonii i tunel pad kanałam La‑Manš.
Kamientary