Prezydent Francyi Žak Šyrak vostra skrytykavaŭ kandydataŭ u Eŭraźviaz za praamerykanskuju pazycyju pa irackaj prablemie. Na kaho raźličvaŭ francuski palityk, dapuskajučy vykazvańni na miažy dazvolenaha dyplamatyčnym etykietam? Adrasatami jość pierš za ŭsio francuskija vybarščyki, ad jakich zaležyć palityčnaja budučynia što samoha Šyraka, što jahonaj partyi.
Reakcyja Francyi maje charaktar chutčej demahahičny, čymsia praktyčny: nahadać krainam-kandydatkam pra ichniaje miesca ŭ eŭrapiejskim domie. Možam, maŭlaŭ, i na paroh nie puścić. Ale nasamreč krainy-kandydatki daŭno pierastupili paroh i nia moža adna replika pierakreślić šmathadovyja pieramovy, scenar uvachodu novych siabroŭ u Eŭraźviaz. Šyrak vypuściŭ paru, ale nie zrabiŭ čahości takoha, što mahło b paŭpłyvać na doŭhaterminovaje raźvićcio padziejaŭ u abodvuch — kali dadać siudy iracki kryzys — kirunkach.
Niahledziačy na ŭsie intehracyjnyja pracesy ŭ zachodniaj Eŭropie, francuski palityk zastajecca francuskim, a nie eŭrapiejskim. Klasa čynoŭnikaŭ, jakija bačać u asobnych krainach tolki pravincyi adzinaj imperyi, u EZ nie zajmieła takoha hołasu, jaki jana maje ŭ našmat mienš aformlenym «sajuzie Biełarusi i Rasiei».
Na miescy abjektaŭ Šyrakavaj słoŭnaj ataki ja b paradavaŭsia. Pakul hučać takija razmovy, śmiarotnaja niebiaśpieka suverenitetu krainaŭ — siabroŭ EZ nie pahražaje. I kali ichni hołas byŭ pačuty ciapier, jon budzie mieć vahu j paźniej. A ZŠA zajmieli jašče adnu nahodu adździačyć za addanaść. Tak što ŭsie ŭ vyjhryšy.
Zastajecca adzin niepryjemny momant: usia hetaja sprečka nahadvaje pra peŭnuju niesamastojnaść eŭrapiejskaj palityčnaj sceny. Padkreśliŭšy małavažkaść krain-abituryjentak, Francyja mižvoli paznačyła svajo nieadnaznačnaje stanovišča: słon siarod much, mucha kala słana. Roŭnaj amerykanskamu słanu Francyja moža pačuvacca tolki ŭ roli liderki EZ, zachoŭvać jakuju paśla pašyreńnia budzie našmat ciažej. Asobny ž francuski hołas niazhody dla zaakijanskaj zvyšdziaržavy hučyć časam zykańniem muchi. Muchi i słany ŭsio ž pavinny razhladacca pavodle adroznych kryteraŭ. Zališniaja rezkaźć zaŭvahaŭ Šyraka moža być vyklikanaja mienavita hetym nia vielmi pryjemnym adčuvańniem. Bo jon — francuz.
Alaksandar Karolčyk, Horadnia
Ciapier čytajuć
Pahladzieli film «Piaščotna da siabie», źniaty pa dzika papularnaj biełaruskaj knizie — pra zaciukanuju žančynu, jakuju chočuć zrabić dla ŭsich zručnaj
Kamientary