Vasil Jakavienka. Nadłom. — Miensk, Biełaruski knihazbor, 2003.
Padziei, apisanyja ŭ knizie, adnosiacca da 20—40-ch. Na dumku aŭtara, tady adbyŭsia «nadłom» — niezvarotny praces u žyćci nacyi.
Hieroi čytajuć adzin adnamu hazety, a taksama «Pratakoły sijonskich mudracoŭ» i «Majn Kampf». Časam, kali idzie dyjaloh pamiž biełarusami i habrejami, dla ažyŭleńnia karciny raspaviadajucca staryja pokazki. Najbolšaja mastackaja ŭdača aŭtara — epizod, dzie niamiecki sałdat častuje biełaruskuju dziaŭčynku šakaladkaj. Dziaŭčynka płača ad ščaścia. Ach! Hety malunak z historyi druhoj suśvietnaj daŭno čakaŭ svajho Vučeciča.
Źjaŭlajecca i «dobry pan» Skirmunt, padobny da persanaža z spalenaha Hohalem druhoha tomu «Miortvych dušaŭ». Haspadarlivy i nacyjanalna śviadomy pan pierakazvaje ŭ skaročanaj versii historyju ŭtvareńnia BNR pavodle padručnika Vacłava Łastoŭskaha. A paśla apošniaha pradstaŭnika buržuaznaj Biełarusi rasstrelvajuć balšavickija katy. Časam proza Jakavienki stvaraje ŭražańnie dakumentalnaha filmu, dzie kardonnyja hieroi havorać uryŭkami z patryjatyčnaj publicystyki.
Losy miestačkovych habrejaŭ, biełarusaŭ, palakaŭ pieraplalisia ŭ sucelny kłubok, jaki ciažka razbłytać. Biesstarońniaja aŭtarskaja pazycyja mahła b tut być zrazumiełaj, kali b havorka išła tolki pra asabistyja losy ludziej, jakich vajna raskidała pa roznyja baki frantoŭ. Ale dziŭna vyhladajuć zajavy adnaho z hierojaŭ — habreja Miendela: Tałmud i «Majn Kampf» — «tvory, vartyja adzin adnaho». Abiedźvie navały, jakija abrynulisia na Biełaruś u XX st., — balšavizm i fašyzm — pavodle aŭtara, majuć adnu i tuju ž pryčynu i krynicu: zmovu vonkavych nośbitaŭ zvyščałaviečaha licha, trackistaŭ, nacystaŭ, uvohule «tałmudystaŭ».
Piarestaja čarada nacyjanalistaŭ, kamunistaŭ, fašystaŭ i sijanistaŭ navodzić na dumku, što aŭtar i sam nia viedaje, dla kaho piša. Možna ličyć ahulnuju liniju «Nadłomu» praciaham tradycyi savieckaha histaryčnaha ramanu, takoha, jak «Pietrahrad—Brest» Ivana Šamiakina. Adnak takoha adčuvalnaha niedachopu mastackaści i prypravy z publicystyki biełaemihrantaŭ-čarnasociencaŭ u saviecki čas nie dazvalali.
Źmicier Sierabrakoŭ
Kamientary