Archiŭ

Apraŭdańnie Łuckieviča

Kudy my idziom, jakuju krainu budujem? Na hetyja pytańni pavinna adkazvać dziaržaŭnaja idealohija, vakoł jakoj siońnia stolki hvałtu. Ale nie adkazvaje. Strojnaj systemy histaryčnaha šlachu nacyi ź minuŭščyny ŭ budučyniu niama. Miž tym dziaržaŭnaja idealohija ničym nie adroźnivajecca ad matematyki. U tym sensie, što nielha prydumać novuju matematyku. Nielha prydumać i novuju dziaržaŭnuju idealohiju. Varta prosta źviarnucca da pieršakrynicaŭ — naprykład, da pracaŭ stvaralnika biełaruskaje dziaržaŭnaje idealohii Antona Łuckieviča. Stvoranaja na pačatku XX st., jana pieradvyznačyła ŭsiu nastupnuju historyju dziaržaŭnaści Biełarusi, piša Siarhiej Dubaviec.

Niamała ludziej zadajucca pytańniem: kudy my idziom abo dzie znachodzimsia, jakuju krainu budujem abo musili b budavać, jaki ŭ nas ciapier ład? Pa idei, jasna adkazać na hetyja pytańni pavinna dziaržaŭnaja idealohija, vakoł jakoj siońnia stolki hvałtu ŭ presie, u škole, na zavodzie. Kiraŭnik krainy patrabuje ŭzmacnić idealahičnuju rabotu, padnačalenyja rapartujuć, pišucca padručniki, ale nichto tołkam nie razumieje, što heta i pra što. Eklektyčnaja miašanka ź viernapaddanskaj vypraŭki, abryŭkaŭ savieckich słohanaŭ i padvyšanych tonaŭ. U zadumanaj idealohii niama peŭnaj daktryny biełaruskaje dziaržaŭnaści, niezaležnaj ad taho, chto persanalna kiruje krainaj. Strojnaj systemy histaryčnaha šlachu nacyi ź minuŭščyny ŭ budučyniu nie stvaryli. I nie mahli stvaryć. Čamu? Tamu što takaja systema ŭžo jość.

Stvoranaja na pačatku XX st., jana pieradvyznačyła ŭsiu nastupnuju historyju dziaržaŭnaści Biełarusi až da siońniašniaha dnia i dalej u budučyniu. My možam kolki zaŭhodna admaŭlać jaje stvaralnikaŭ, ale my nia možam vyjści za jaje miežy. My ŭsie — čynavienstva, i lud paspality, i nacyjanalisty i kamunisty — daŭno i nadziejna paviazanyja joju. Urok dziaržaŭnaj idealohii ŭ hetym sensie ničym nie adroźnivajecca ad uroku matematyki. Jak nielha prydumać novuju matematyku, nielha prydumać i novuju dziaržaŭnuju idealohiju. Kab zrazumieć heta, varta źviarnucca da pieršakrynicy — da pracaŭ pačynalnika i stvaralnika sučasnaje biełaruskaje dziaržaŭnaje idealohii Antona Łuckieviča.

Imia hetaha čałavieka było zabaronienaje ŭ BSSR. Kali j zhadvali, dyk epitety ŭzvodzili ŭ stupień maksymalnaje nianaviści. Inakš jak fašystam nie nazyvali. Pra hetuju nijak nie adekvatnuju što da asoby Łuckieviča zaciataść my jašče skažam nižej, ale śpiarša — pra knihu.

Poŭny varyjant artykułu hladzicie ŭ hazecie "Naša Niva".

Anton Łuckievič. Da historyi biełaruskaha ruchu. — Miensk: Biełaruski knihazbor, 2003.

Siarhiej Dubaviec

Kamientary

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek5

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

Taksi paprasili ŭ MARH dazvołu padniać taryfy1

Polskija ŭłady apraŭdali biełarusa, jaki padavaŭsia na kartu pobytu z pašpartam Novaj Biełarusi26

Zialenski zajaviŭ, što nie źbirajecca vyvodzić vojski z Danbasa4

Mužčyna ź Viciebščyny praz 21 hod daznaŭsia, što dačka nie jaho20

Za vybuch u minskim mietro sudzili nie tolki Kanavałava i Kavalova. Jak skłaŭsia los jašče troch fihurantaŭ spravy?10

Na budoŭli ŭ «Minsk-Śviecie» bujny pažar1

U Vilni šukajuć dziaciej u biełaruskamoŭnuju hrupu sadka4

Enierhietyčny kryzis, vyklikany atakaj na Iran, tolki pačynajecca. Jon moža stać samym ciažkim u historyi6

Kaleśnikava: Apošnim kancleram Hiermanii, jaki razmaŭlaŭ z Łukašenkam, była Mierkiel. Mahčyma, patrebna novaja sproba30

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek5

Amal usie čaty i supołki kałonij i SIZA Biełarusi pryznali ekstremisckimi farmavańniami. Pad pahrozaj tysiačy čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić