Zvarot pradstaŭnikoŭ biełaruskaj intelihiencyi
Prezydentu Respubliki Polščy
Maršałku Sojmu Polščy
Ministru zamiežnych spraŭ Polščy
U ambasadu Polščy ŭ Respublicy Biełaruś
Zachavajcie «Nivu»
Zvarot pradstaŭnikoŭ biełaruskaj intelihiencyi
Padziei apošniaha času na Biełastoččynie ŭschvalavali biełaruskuju hramadzkaść. Paśla ŭvachodžańnia Polščy ŭ Eŭraźviaz zdavałasia, što raźvićcio nacyjanalnych mienšaściaŭ u krainie stanie adnym z pryjarytetnych kirunkaŭ unutranaj palityki dziaržavy. Važnym kirunkam takoj padtrymki jość spryjańnie biełaruskim demakratyčnym kołam u Polščy. Takoj płyńniu na Biełastoččynie ŭžo šmat hadoŭ źjaŭlajecca asiarodak, jaki skłaŭsia vakoł štotydniovika «Niva». Hetaja hazeta — pravadnik eŭrapiejskaj demakratyi nia tolki siarod biełarusaŭ Polščy, jaje isnavańnie — heta značnaja maralnaja padtrymka biełarusam metrapolii, dzie siońnia ŭsialakimi sposabami niščycca niezaležny demakratyčny druk.
Zamiest hetaha na Biełastoččynie znajšlisia siły, jakija raspačali dziejańni dyskryminacyjnaha charaktaru ŭ dačynieńni da biełaruskaj mienšaści ŭ Polščy. Pa sutnaści, idzie źniščeńnie štotydniovika «Niva» i praz heta — prajaŭ nacyjanalnaha samavyjaŭleńnia biełarusaŭ u Polščy. Toje, što takija dziejańni supali z momantam abvastreńnia pieraśledu demakratyčnych siłaŭ u Biełarusi i majučymi adbycca vybarami ŭ Polščy, pryvodzić da dumki, što adbyvajecca vykanańnie palityčnaha zakazu. Zychodziačy z hetaha, zaklikajem hramadzkaść Polščy i viarchoŭnyja ŭłady krainy źviarnuć uvahu na sytuacyju, jakaja skłałasia vakoł tydniovika «Niva». My pierakananyja, što ŭ palityčnych kołach polskaj dziaržavy dastatkova šmat zdarovych siłaŭ, jakija razumiejuć niedapuščalnaść takoj dyskryminacyi i pieraśledu ludziej pavodle nacyjanalnaj prynaležnaści. Spadziajomsia, što zdarovy sens voźmie vierch i biełaruskaja mienšaść u Polščy budzie mieć prava na svajo nacyjanalnaje vyjaŭleńnie.
Zvarot padpisali nastupnyja asoby:
Lavon Barščeŭski, staršynia Biełaruskaha PEN-Centru, Adam Hlobus, piśmieńnik, Uładzimier Arłoŭ, piśmieńnik, Uładzimier Chilmanovič, Fond imia Sapiehi, Piotra Sadoŭski, pasoł Biełarusi ŭ Niamieččynie (1992—1994), Siarhiej Antusievič, deputat Haradzienskaha harsavietu, Valery Bułhakaŭ, redaktar časopisu «ARCHE», Andrej Kazakievič, palitolah, Anatol Sidarevič, historyk, Andrej Dyńko, redaktar «Našaj Nivy», Jury Stankievič, piśmieńnik, Usievaład Rahojša, dacent BDU, Jury Paciupa, paet, Dźmitry Buhajoŭ, prafesar BDU, Uładzimir Siŭčykaŭ, vydaviec, Źmicier Bartosik, bard, Andrej Skurko, namieśnik redaktara «NN», Siarhiej Smatryčenka, pieršy namieśnik staršyni Biełaruskaha PEN-Centru, Mikoła Markievič, redaktar začynienaj «Pahoni», Aleś Bialacki, kiraŭnik začynienaha pravaabarončaha centru «Viasna», Valancin Stefanovič, pravaabaronca, Viktar Sazonaŭ, žurnalist, Aleś Astroŭski, prafesar Haradzienskaha ŭniversytetu, Tadevuš Havin, dziajač Sajuzu palakaŭ Biełarusi, Valancin Taras, litaratar, pierakładčyk, Piatro Vasiučenka, zahadčyk katedry biełarusistyki MDŁU, Arciom Lava, Źmicier Dziadzienka, Nasta Bakšanskaja, Iryna Darafiejčuk, Siarhiej Leskieć, Vieranika Dziadok i jašče kala sta čałaviek.
Kamientary