14 studzienia ŭ Voršy maje adbycca sud nad miascovym pradprymalnikam Jaŭhienam Burynskim. Chutčej za ŭsio, jaho pryznajuć nievinavatym. Heta kali sprava dojdzie da sudu — raniejšyja sproby pryciahnuć da kryminalnaj adkaznaści pradprymalnikaŭ, jakija, jak Burynski, nia spłačvajuć strachavych unioskaŭ u fond sacyjalnaj abarony (prykładna 40 tysiač rubloŭ u miesiac), zakančvalisia jašče ŭ prakuratury, jakaja spyniała spravu za adsutnaściu składu złačynstva.
«Va ŭładaŭ heta ŭžo pieratvarajecca ŭ zvyčku — sprabavać pryciahnuć da sudovaj adkaznaści indyvidualnych pradprymalnikaŭ pavodle artykułu 216 Kryminalnaha kodeksu (naniasieńnie majomasnaj škody biez prykmietaŭ kradziažu), — kaža advakat Hary Pahaniajła. — Padobnyja spravy ŭžo byli ŭ Barysavie i ŭ Lepieli — my vyjhrali abiedźvie».
Pavodle słovaŭ spadara Pahaniajły, kali pradprymalnik nie zarehistravaŭsia jak płatnik adličeńniaŭ u Fondzie sacyjalnaj abarony, dyk jon pavinien nieści tolki administracyjnuju adkaznaść — jak čałaviek, jaki niasvoječasova zarehistravaŭsia. Ale jon nia maje anijakich abaviazkaŭ pierad Fondam, jak i Fond — pierad im. Niejkija sankcyi mohuć być prymienienyja tolki tady, kali pradprymalnik zarehistravany ŭ Fondzie.
«40—50% pradprymalnikaŭ na ŭlik dahetul nia stali», — śćviardžaje Anatol Šumčanka, staršynia respublikanskaha hramadzkaha abjadnańnia «Perspektyva». «Čamu ich usich nia sudziać? Dziaržava dziejničaje vybaračna. U Lepieli pradprymalnik Alena Burtyl, jakaja ŭdzielničała ŭ vybarčaj kampanii niezaležnaha kandydata Aleha Tyčyny, mieła takija ž prablemy. Jana źviarnułasia da Hary Pahaniajły, toj skłaŭ patrebnyja dakumenty — i nieŭzabavie z prakuratury pryjšoŭ adkaz: sprava začynienaja. Vypłata hetych unioskaŭ — heta faktyčna dadatkovy padatak».
Płacić jaho pradprymalniki nia duža achvočyja. «Jość dosyć vialikaja katehoryja hramadzianaŭ, jakija ličać, što Fond sacyjalnaj abarony nasamreč słužyć nie dla zabieśpiačeńnia ich pensijami, a dla finansavańnia peŭnych investycyjnych prajektaŭ, i nie žadajuć mieć ź im spravy», — kaža Pahaniajła.
Pradprymalnik Arkadź handluje na adnym ź mienskich rynkaŭ. «Ja ŭ Fondzie nie rehistravaŭsia i ŭnioski płacić nie źbirajusia, — kaža jon. — Heta prymus, a čałaviek sam maje vyrašać svoj los: chočaš, atrymlivaj dziaržaŭnuju pensiju, chočaš — u bank adkładaj, chočaš — u pančochu. Moža, zaŭtra kahości skinuć z ułady — i fond toj rassyplecca».
Nieŭzabavie varta čakać novych sprobaŭ dziaržavy zabiaśpiečyć vypłatu ŭnioskaŭ u Fond sacyjalnaj abarony. Praz skarot nasielnictva ŭ 2007 h. u Biełarusi moža vybuchnuć kryzis pensijnaj systemy — adnamu pracazdolnamu čałavieku daviadziecca ŭtrymlivać adnaho pensyjanera. Mahčymaje vyjście — pierachod ad ciapierašniaj raźmierkavalnaj systemy pensyjaŭ, kali pracujučyja ŭtrymlivajuć pensijanieraŭ, da nazapašvalnaj, kali čałaviek usio žyćcio kładzie hrošy ŭ niejki fond. Ale da hetaha nie saśpieła ni dziaržava, dla jakoj hetaja systema vyhladaje zanadta kapitalistyčnaj, ni ludzi: fondam jany nia duža daviarajuć.
Aleś Kudrycki
vyhadny paradoks
Kali pradprymalnik nie zarehistravaŭsia jak płatnik adličeńniaŭ u Fondzie sacyjalnaj abarony, dyk jon pavinien nieści tolki administracyjnuju adkaznaść — jak čałaviek, jaki niasvoječasova zarehistravaŭsia. Niejkija kryminalnyja sankcyi mohuć być prymienienyja tolki tady, kali pradprymalnik zarehistravany ŭ Fondzie.
Ciapier čytajuć
U Vieniesuele budzie nie prosta vyzvaleńnie palitviaźniaŭ, a amnistyja, pryčym za ŭsie hady. A miascovuju «amierykanku» pieratvorać u hramadskuju prastoru
U Vieniesuele budzie nie prosta vyzvaleńnie palitviaźniaŭ, a amnistyja, pryčym za ŭsie hady. A miascovuju «amierykanku» pieratvorać u hramadskuju prastoru
Ahientka Kardaš vykarystoŭvała seks, kab źbirać infarmacyju pra kalinoŭcaŭ i zavierbavać ukrainskaha kamandzira. A kurataru KDB pisała pra jaho: «Moj łoch»
Kamientary