Debiutnaja stužka ŭkrainskaha režysera Ihara Strambickaha «Padarožnyja» była adznačana «Załatoj palmaj» jak najlepšaja karotkametražka.
Piša Andrej Rasinski.
Sioletni Kanski fest byŭ mocnym i pradstaŭničym. Filmy publicy demanstravali žyvyja klasyki — Lars fon Tryjer, Has Van Sent, Džym Džarmuš, Vim Venders.
Staršynia žury Emir Kusturyca padkreślivaŭ, što karciny buduć adznačacca pa estetyčnych kryterach, a nie palityčnych — jak adbyłosia letaś sa skandalnaju stužkaju Majkła Mura. Rasiejskija kamentatary vykazvali sumnievy adnosna “niepalityčnaści” Kanaŭ, ale ich klipava-reklamnyja “Načnyja varty” i “Tureckija hambity” nie byli tut nikomu cikavyja i navat nie fihuravali ŭ śpisach.
A voś ukrainskaja karcina “Padarožnyja” ŭ konkurs trapiła. “My prosta chacieli zajavić film na jakiści festyval, — kaža Ihar Strambicki, vypusknik teatralnaha instytutu imia Karpienki-Karaha. — Kali b jaho ŭziali, byli šancy, što instytut nadrukuje filmakopiju za svoj košt”. “Vybrali Kanski napaŭžartam, — dadaje scenarystka Natalla Kanančuk, — bo tam skančaŭsia termin padačy zajavak”.
Dziesiacichvilinnaja čorna-biełaja stužka “Padarožnyja”, dyplomnaja praca 31-hadovaha režysera, zdymałasia dva z pałovaj hady. I.Strambicki raspačaŭ zdymać jašče na piatym kursie. Brakavała hrošaj — chacia stužka kaštavała ŭsiaho kala 3 tys. dalaraŭ — i da apošniaha času była tolki videakopija karciny.
N.Kanančuk zaznačaje, što raskazvać pra film składana: tam niama nivodnaha hieroja, nivodnaj siužetnaj linii i nibyta ničoha nie adbyvajecca. Strambicki bolš dakładny: “Film pra dziacinstva, jakoje nie viartajecca, pra mroi, jakija nie ździajśniajucca, i pra toje, što varjactva moža być i ščaściem, i horam”.
“Padarožnyja” — dakumentalny film, a adnym z hierojaŭ staŭ ślapy z domu sastarełych aktoraŭ, jaki čytaje vierš pra kachańnie. Film choć i sumny, ale aptymistyčny: “Nie zvažajučy na ŭsio, žyćcio pryhožaje. Usio, što z nami jość, usio, što z nami adbyvajecca ad naradžeńnia da śmierci, tak i maje być. Treba na ŭsio hladzieć aptymistyčna i z hetym žyć”.
Na cyrymonii ŭručeńnia Ihar Strambicki padziakavaŭ festyvalu pa-ŭkrainsku. Pierakładčyk nie zrazumieŭ i paprasiŭ pierajści na rasiejskuju movu. “Ja ŭkrainiec”, — aburyŭsia režyser.
Karotkametražnyja ŭkrainskija filmy, u adroźnieńnie ad vialikaha kino, paśpiachova źjaŭlajucca na roznych festyvalach (Klermon-Feran, Berlin), ale ŭpieršyniu ŭkrainski film adznačany ŭ Kanach. Sami ŭkraincy kali j vykazvajuć aptymizm, to aściarožny. Tak, biurakratyčnaje i “nieruchomaje” Ministerstva kultury režyseru nie dapamahała, padtrymku daŭ pryvatny kanał “1+1”. Siarhiej Bukoŭski, režyser, pedahoh I.Strambickaha, vykazvaje zakłapočanaść: “Što jon rabić budzie paśla Kanskaha festyvalu?”
Unikalnyja zdymki budaŭnictva Staroha mosta ŭ Hrodnie. Chto fatahrafavaŭ niebiaśpiečnyja kiesony, u jakich ludzi ryzykavali na dnie Niomana, kab pastavić apory? ŠMAT FOTA
Kamientary