Asobny artykuł pra «Pahoniu» ŭ anhłamoŭnaj častcy anłajn-encykłapiedyi pieratvaryŭsia ŭ pieranakiravańnie na hierb Litvy, dzie biełaruskaja tradycyja simvała vykładziena maksimalna koratka i tendencyjna. Heta vynik skaardynavanaj kampanii niekalkich redaktaraŭ, jakija manipulavali praviłami płatformy, kab prynizić rolu biełarusaŭ u historyi VKŁ.

Biełaruskim vikipiedystam davodzicca supraćstajać nie tolki rusifikacyi.
Jak vynikaje z rasśledavańnia «Volnych vikipiedystaŭ», da 2021 hoda anhłamoŭny tekst pra «Pahoniu» zachoŭvaŭ bałans, apisvaŭ histaryčnyja i vizualnyja adroźnieńni pamiž etałonami dźviuch krain (naprykład, šaścikancovy kryž suprać łatarynhskaha), a taksama ŭtrymlivaŭ dziasiatki hierbaŭ haradoŭ i vajavodstvaŭ ad Viciebska da Biełastoka, stvoranych z vykarystańniem «Pahoni». Niekalki litoŭskich redaktaraŭ pakłali doŭhija hady, kab ścierci infarmacyju pra biełaruskuju «Pahoniu».
Ich pieršapačatkovaja sproba zabłakavać biełaruskich redaktaraŭ praz Arbitražny kamitet pravaliłasia (sudździ adchilili skarhu ź likam 7:0), tady jany źviarnulisia da miechanizmu vydaleńnia praz praviła Vikipiedyi ab zabaronie dublavańnia artykułaŭ. Litoŭski redaktar pad nikam Pofka i jaho paplečniki zajavili, što «Pahonia» i sučasny litoŭski «Vicis» źjaŭlajucca adnym simvałam, tamu asobny tekst nie patrebny.
Pośpiech manipulacyi zabiaśpiečyła chitraja pabudova artykuła pra hierb Litvy. U im ihnarujecca saviecki pieryjad, bo dla Litvy heta pieryjad akupacyi, i historyja pieraskokvaje z 1940 adrazu ŭ 1990 hod, što stvaraje iluziju histaryčnaj bieśpierapynnaści vykarystańnia simvała.
Biełaruskaja ž situacyja maje ŭraźlivaść: sučasnaja dziaržava — pravapierajemnica BSSR, tamu ahulny artykuł pra hierb Biełarusi abaviazany ŭklučać i saviecki, i sučasny madyfikavany varyjant.
Skarystaŭšysia hetym, inicyjatary damahlisia źlićcia «Pahoni» mienavita z artykułam pra hierb Litvy, jak tojesnym pa sutnaści.
Ale pry takim abjadnańni ŭvieś bahaty biełaruski histaryčny kantekst staŭ vyhladać niedarečna. Jaho skaracili ŭsiaho da pary abzacaŭ i ssunuli ŭniz — mienavita ŭ hetym i była ideja abjadnańnia.
Biełaruskaja «Pahonia» padajecca tam vyklučna jak čužy simvał, jaki biełarusy pryŭłaścili ŭ 1918 hodzie. Cikava, što ŭkazvajecca, što hety simvał vykarystoŭvaŭsia biełaruskimi kałabaracyjanistami ŭ časy Druhoj suśvietnaj. Pry hetym zhadki pra vykarystańnie jaho ŭ toj samy pieryjad litoŭskimi kałabaracyjanistami adsutničajuć.
Chitraść farmulovak zakranuła navat staronku nieadnaznačnaściaŭ, dzie «Pahonia» ciapier apisvajecca prosta jak «biełaruskamoŭny termin dla abaznačeńnia hierba Litvy».
Kab dakazać administrataram nieabchodnaść vydaleńnia, inicyjatary vykarystoŭvali padvojnyja standarty. Z adnaho boku,
Pofka nazyvaŭ biełaruskija histaryčnyja daśledavańni «prapahandaj terarystyčnaha režymu». Ź inšaha boku, kab abhruntavać, što biełarusy sami admovilisia ad simvała, jon vykarystaŭ vyniki łukašenkaŭskaha refierendumu 1995 hoda.
Manipulujučy vyrvanymi z kantekstu słovami eks-sudździ Kanstytucyjnaha suda Michaiła Pastuchova, redaktar pierakonvaŭ zachodnich administrataraŭ, što admova ad hierba była zakonnaj.
Matyvacyja takich dziejańniaŭ hruntavałasia na ŭsprymańni biełarusaŭ jak zavajavanaj masy. U dyskusijach Pofka naŭprost zajaŭlaŭ:
«VKŁ było biełaruskim nastolki ž, nakolki Brytanskaja impieryja była indyjskaj. Bolšaść nasielnictva nie maje značeńnia, kali jana nie kiruje dziaržavaj».
Dla nadańnia vahi svaim teoryjam jon sielektyŭna vykarystoŭvaŭ pracy zachodnich historykaŭ, u pryvatnaści knihu Styviena Roŭeła pra «Pahanskuju impieryju», jakuju biełaruskija daśledčyki krytykujuć mienavita za poŭnaje ihnaravańnie biełaruskaha składnika.
Taksama jon pisaŭ, što biełarusam, jakija nie pahadžajucca z tym, što historyja VKŁ heta historyja vyklučna Litvy, varta «pahladzieć na Łatviju, Estoniju, Słavakiju i być zadavolenymi tym, što jany sapraŭdy majuć».
Stvaryć štučny kansensus dla vydaleńnia artykuła dapamoh jašče adzin redaktar, jaki paśladoŭna mianiaŭ niknejmy i identyčnaści.
Pieršapačatkova zarehistravaŭšysia jak «aškienazski jaŭrej» Itzhak Rosenberg, jon chutka pačaŭ vydavać siabie za litoŭca, a paźniej dziejničaŭ pad imionami Cukrakalnis, +JMJ+ (skarot ad Jesus, Maria, Joseph) i D&P.
Vuzkaje fakusavańnie na vajennaj historyi moža aznačać, što jon sam vajskoviec, a analiz jaho aktyŭnaści pakazaŭ, što čas redahavańnia nie supadaje z redaktarami ź Litvy, ale supadaje ź viečarovaj aktyŭnaściu na Uschodnim uźbiarežžy ZŠA.
Siońnia artykuł pra «Pahoniu» zastajecca pieranakiravańniem. Adnak sistematyčnyja parušeńni etyki z boku inicyjataraŭ nie zastalisia zusim biez nastupstvaŭ.
Pofka atrymaŭ biesterminovy ban u litoŭskaj Vikipiedyi za ahresiŭnyja pavodziny, a ŭ anhłamoŭnaj karaŭsia časovaj tematyčnaj zabaronaj i kropkavymi sankcyjami, choć i zdoleŭ vymalić «druhi šaniec», paźbiehšy kančatkovaha vyhnańnia.
Tym nie mienš, jak my pisali raniej, stvorany im hihancki prapahandyscki artykuł pra «Litvinizm», dzie biełaruski pohlad na historyju biespadstaŭna pryraŭnoŭvajecca da fašyzmu, naprykancy 2025 hoda byŭ całkam vydaleny niezaležnymi redaktarami i pierapisany ŭ niejtralnym klučy.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆCiapier čytajuć
Unikalnyja zdymki budaŭnictva Staroha mosta ŭ Hrodnie. Chto fatahrafavaŭ niebiaśpiečnyja kiesony, u jakich ludzi ryzykavali na dnie Niomana, kab pastavić apory? ŠMAT FOTA
Kamientary
Hetaja pieśnia štodzień hučała pa radyjo ŭ ščaślivyja dzievianostyja. A siońnia kožny moža pacisnuć plačyma: vy ž sami admovilisia.