Archiŭ

Ekspertyza była

Ź cikavaściu pračytaŭ materyjał Siarhieja Chareŭskaha «Znajdzicie eksperta» («NN», 12 žniŭnia 2005).

Chaču paviedamić čytačam, što ja zrabiŭ nieabchodnuju ekspertyzu z dapamohaj miascovych krajaznaŭcaŭ i 9 žniŭnia pieradaŭ zaklučeńnie pa hetym pytańni va Ŭpraŭleńnie achovy spadčyny i restaŭracyi Ministerstva kultury.

Tamu dasyłaju ŭ redakcyju «NN» tekst ekspertnaha zaklučeńnia i prašu jaho nadrukavać dla budučych daśledčykaŭ historyka-architekturnaj spadčyny Hłyboččyny.

Ab pastanoŭcy na dziaržaŭny ŭlik pomnika architektury XVII st. u histaryčnym centry Hłybokaje Viciebskaj vobłaści

17 kastryčnika 2001 hodu ja, Trusaŭ Aleh Anatolevič, byŭ u h.Hłybokim i pa prośbie miascovych krajaznaŭcaŭ abśledavaŭ mury staražytnaha budynku pa vuł.Lenina (byłaja Zamkavaja). Pavodle pamieraŭ cehły, typu muroŭki i vapnavaj roščyny jaho papiarednie možna było datavać 2-j pałovaj XVII st. Hetaja infarmacyja potym drukavałasia ŭ miascovych i respublikanskich hazetach, adnak pomnik architektury nia byŭ uziaty pad achovu dziaržavy.

Ciapier hety budynak byŭ pradadzieny pryvatnaj asobie, pa zahadzie jakoj u pačatku žniŭnia jaho pačali razburać, kab na hetym miescy zbudavać novy abjekt.

Pa majoj prośbie 7 žniŭnia miascovyja krajaznaŭcy i muzejnyja supracoŭniki ahledzieli staražytnyja mury i pieradali mnie dadatkovuju infarmacyju. Było pramierana 25 cahlin. Siarednija pamiery cahlin 29—31ch14,5—15,5ch5,7—6 sm. Sustreta taksama cehła-palčatka, jakaja maje ad 3 da 4 barazionak na paścieli cehły. Koler cehły aranžavy i čyrvona-aranžavy, jana dobra abpalena.

Mienavita takaja cehła datujecca 2-j pałovaj XVII st. i znojdziena ŭ Mahilovie, Miensku, Mścisłavie i inšych biełaruskich haradach. Cehła pakładziena na vapnavaj roščynie śvietła-šeraha koleru. U roščynie akramia piasku sustrakajucca kamieńčyki (žvir) 3,5—5 mm u dyjametry. Taŭščynia vyjaŭlenaha muru kala 107 sm. U siaredzinie muru pakładzieny vialikija vałuny.

Usio heta paćviardžaje našu papiaredniuju daciroŭku budynku — 2-ja pałova XVII st.

U suviazi z vyšejzhadanym nieabchodna prypynić usie budaŭničyja raboty, pravieści architekturna-archiealahičnyja daśledavańni i pastavić histaryčny budynak jak vyjaŭlenuju historyka-kulturnuju kaštoŭnaść na dziaržaŭnuju achovu.

Dadatak na 5-ci staronkach.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii14

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku pasažyrka pasvaryłasia z kiroŭcam tralejbusa. Chto byŭ vinavaty?5

Vajskoŭca z roty hanarovaj varty, jaki paśla pracavaŭ u achovie dyppradstaŭnictvaŭ, asudzili za palityku

Jaŭhien Smaryhin atrymaŭ ukrainskaje hramadzianstva10

Na francuzski «šenhien» ciapier možna zapisacca samastojna — niekatoryja ŭžo atrymali słoty1

Najchaładniej hetaj nočču było ŭ Jeziaryščy

Premjerka Litvy adkazała Maryi Kaleśnikavaj nakont palapšeńnia adnosin ź Biełaruśsiu28

Prezientavany rolik z Emaj Stoŭn da «Supierboŭła». Łaŭreatka «Oskara» ŭ im psichuje i łamaje noŭtbuki

Dziaŭčyncy ŭ 12 hadoŭ skazali, što jana nie rodnaja, i viarnuli ŭ prytułak. Jaje mama: «Ja nie spraviłasia»20

Pasoł Rasii zajaviŭ pra praciah pastavak nafty na Kubu, niahledziačy na pahrozy Trampa ŭvieści pošliny2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii14

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić