Kultura

Novy «Kuferak» i Kalandar na kožny dzień

Novyja vydańni, dasłanyja ŭ redakcyju.

Kuferak Vilenščyny. № 1 (12). 2007. — 200 s.

12-ty numar «Kuferku», jaki hod vydajecca maładziečanskim krajaznaŭcam Michasiom Kazłoŭskim, pryśviečany asobie hramadzkaha dziejača, adnaho z kiraŭnikoŭ BSRH Symona Rak‑Michajłoŭskaha.

Na hetuju temu – artykuł historyka Alesia Paškieviča «Symon Rak‑Michajłoŭski: staronki žyćcia i dziejnaści». Drukujecca taksama «Turemny dziońnik» dziejača zachodniebiełaruskaha ruchu padčas jahonaha znachodžańnia ŭ polskaj turmie ŭ 1927 h. Aŭtar dziońnika, miž inšym, imknuŭsia nie zanatoŭvać tudy infarmacyju, jakaja mahła b zaškodzić paplečnikam pa Hramadzie — i aryštavanym, i što zastalisia na voli.

Krajaznaviec sa Słonimu Siarhiej Čyhryn vydrukavaŭ artykuł jašče pra adnaho hramadoŭca — Maksima Bursieviča.

CHAJ LUDZI ŬBAČAĆ VAŠYMI VAČYMA: źmiaścicie na nn.by Vašy foty i paviedamleńni: [email protected], 29-707-73-29, 29-613-32-32, 17-284-73-29.

U «Kuferku» drukujecca taksama listavańnie Michasia Kazłoŭskaha z Łarysaj Hienijuš, praciah uspaminaŭ Franca Śvito pra miastečka Kryvičy na Miadzielščynie dy šerah inšych cikavych rečaŭ.

* * *

Biełaruski kalandar‑daviednik na kožny dzień. Vilnia, Gudas, 2007. — 182 c. / Układalnik Uładzimier Chilmanovič.

U kalandar składzieny haradzienskim žurnalistam i historykam Uładzimieram Chilmanovičam uvajšli najbolš važnyja daty ź biełaruskaj historyi.

«Biezumoŭna, vybar dataŭ i piersanalij maje ŭ značnaj stupieni subjektyŭny charaktar. Hałoŭny kryteryjem adboru asobaŭ słužyła prynaležnaść da biełaruskaha ruchu ŭ roznych jaho prajaŭleńniach (udzieł u nacyjanalna‑vyzvalenčych paŭstańniach, padpolnych ruchach, palityčnych, hramadskich, relihijnych, kulturnych arhanizacyjach, aśvietnickaja, dušpastyrskaja, navukovaja, piśmieńnickaja, publicystyčnaja dziejnaść, spartyŭnyja dasiahnieńni. … Što datyčyć padziei, to jany adbiralisia pavodle ahulnanacyjanalnaj histaryčnaj značnaści», ‑‑ napisaŭ u pradmovie U.Chilmanovič.

Na kožny dzień prychodzicca ad troch da dziasiatka padziej. Prykładam, 13 kastryčnika naradzilisia Edvard Vajniłovič (u 1847 h.), śviatar Balasłaŭ Pačopka (1884), Jazep Drazdovič (1888), mastactvaznaviec Mikoła Ščakacichin (1896).

***

Šukajcie vydańni ŭ niezaležnych raspaŭsiudnikaŭ, napr. na www.knihi.net

Kamientary

Ciapier čytajuć

«U mianie zastaŭsia hołas, ale ja niečakana zabyła słovy»: Łarysa Hrybalova raspaviała pra svoj mini-insult4

«U mianie zastaŭsia hołas, ale ja niečakana zabyła słovy»: Łarysa Hrybalova raspaviała pra svoj mini-insult

Usie naviny →
Usie naviny

Aŭtamabil haryć u rajonie vulicy Niamihi ŭ Minsku2

Prodažy babrujskaha ziefiru z pasłablalnym efiektam tolki vyraśli3

Ksienija Sitnik nazvała syna pryhožym i nietypovym dla Biełarusi imiem41

Taŭnchausy za $435 000 ad dziaržzabudoŭščyka amal raźmiali za paru dzion5

Ad siońnia pavinna całkam zapracavać sistema novaha ŭjezdu ŭ ES

«Nie navodźcie paniku, my ŭsie sumlennyja ludzi». Svajaki źniavolenych nie vierać, što ich pryznali ŭdzielnikami «ekstremisckaha farmavańnia»14

Syn biełaruskamoŭnaha piśmieńnika, kaliści byŭ pres-sakratarom Łukašenki. Piać faktaŭ pra novaha ministra infarmacyi11

Dźvie 16‑hadovyja dziaŭčyny trapili pad koły aŭtamabila ŭ Minsku1

Błakavańnie Telegram u Rasii amal dasiahnuła 100%2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«U mianie zastaŭsia hołas, ale ja niečakana zabyła słovy»: Łarysa Hrybalova raspaviała pra svoj mini-insult4

«U mianie zastaŭsia hołas, ale ja niečakana zabyła słovy»: Łarysa Hrybalova raspaviała pra svoj mini-insult

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić