Usiaho patrochu22

Pa ŭmovach nadvorja Biełaruś usio bolš padobnaja da Ŭkrainy

Hlabalnaje paciapleńnie ŭžo adbyvajecca. Temperatura na planecie ŭ siarednim pavysiłasia na 0,7 hradusa pa Celsiju z pačatku pramysłovaj epochi — i tempy jaje pavyšeńnia majuć tendencyju da paskareńnia.

Dniami Prahrama razvićcia AAN apublikavała Spravazdaču ab razvicci čałavieka za 2007—2008 hady. Dakumient pryśviečany prablemie źmianieńnia klimatu na płaniecie. «Hłabalnaje paciapleńnie ŭžo adbyvajecca. Tempieratura na płaniecie ŭ siarednim pavysiłasia na 0,7 hradusa pa Celsiju z pačatku pramysłovaj epochi — i tempy jaje pavyšeńnia majuć tendencyju da paskareńnia», — havorycca ŭ dakumiencie.

Aŭtary Spravazdačy adznačajuć: navukovymi daśledavańniami ćviorda vyznačana, što hetaje pavyšeńnie abumoŭlena rostam kancentracyi parnikovych hazaŭ u atmaśfiery Ziamli.

«Užo siońnia mnohija biednyja ludzi śvietu i najbolš biezabaronnyja ekałahičnyja sistemy vymušany adaptavacca da zhubnych klimatyčnych źmienaŭ. Adnak pieraadoleńnie paroha tempieraturnaha pavyšeńnia ŭ 2 hradusy rezka pavialičvaje ryzyku šyrokamaštabnaha adkatu ŭ razvicci čałavieka i niezvarotnych ekałahičnych katastrof».

Vykonvajučy abaviazki pradstaŭnika PRAAN u respublicy Levan Buadze adznačyŭ, što Biełaruś robić vielmi scipły «ŭkład» u spravu» pavieličeńnia vykidaŭ. U toj ža čas šerah inšych krain maje «niedastatkova palityčnaj voli», kab pajsci na značnaje abmiežavańnie vykidaŭ u atmaśfieru parnikovych hazaŭ. Na dumku Levana Buadze, heta tłumačycca ekanamičnymi pryčynami. U vypadku pryniaćcia rašeńnia ab skaračenni vykidaŭ u atmaśfieru krainy pavinny buduć madernizavać ekanomiki. Heta, u svaju čarhu, paciahnie značnyja vydatki.

Pavodle słoŭ dyrektara departamienta hidramietearałohii Ministerstva pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa Maryi Hiermiančuk, asablivaściu źmianieńnia klimatu ŭ apošnija dziesiacihoddzi źjaŭlajecca pavieličeńnie «ekstremalnych źjaŭ nadvorja». U Biełarusi štohod fiksujecca ad 6 da 30 takich źjaŭ.

«Heta mocnyja viatry, vialikija apadki, pavodki ŭ niekatoryja hady, zasuchi...»

Maryja Hiermiančuk dadała, što pavodle daśledavańniaŭ ajčynnych navukoŭcaŭ, z pačatku industryjalnaha pieryjadu tempieratura ŭ Biełarusi pavialičyłasia na 1 hradus pa Celsiju.

«Takim čynam, my majem niekatoryja adroźnienni ad suśvietnaj tendencyi».

«Našy haliny ekanomiki pavinny być hatovyja da źmienaŭ. I nie tolki da ekstremalnasci, ale i da pastajannaha pavyšeńnia tempieratury. Papiarednija daśledavanni pakazvajuć, što ŭžo zaŭvažanyja niekatoryja źmieny ŭ ahraklimatyčnym dzialenni krainy. Źjaŭlajecca novaja ahraklimatyčnaja zona, jakaja charaktaryzujecca bolš spryjalnymi ŭmovami dla viadzieńnia sielskaj haspadarki. Takaja zona charakternaja dla paŭnočnaj i centralnaj častak Ukrainy».

Siarhiej Kuźniacoŭ, «Źviazda»

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Pobač z Łukašenkam na chakiei źjaviłasia novaja pryhažunia10

Pobač z Łukašenkam na chakiei źjaviłasia novaja pryhažunia

Usie naviny →
Usie naviny

Źnik papularny tyktokier, jaki vioŭ błoh pa-biełarusku. Imavierna, šukać jaho treba ŭ vojsku7

Biełaruska, jakaja vodzić tramvaj va Urocłavie, padčas źmieny vyratavała biazdomnuju košku i ciapier šukaje joj haspadaroŭ1

Premjer Litvy: Dron, što ŭpaŭ u krainie, byŭ ukrainskim13

U Minskim rajonie zatrymali dvuch chłopčykaŭ-začepieraŭ

ZŠA na pieramovach z Ukrainaj patrabujuć vyvadu vojsk z Danbasa20

Sieviaryniec raskazaŭ, jak u škłoŭskaj kałonii sačyli, kab jon na Dzień Voli nie vyviesiŭ bieł-čyrvona-bieły ściah4

«Pierśpiektyŭ nul»: u Litvie zrabili vysnovu paśla kantaktaŭ Łukašenki z ZŠA5

Biełstat nazvaŭ siaredni zarobak pa krainie za luty1

Iranskaja apazicyja nie vychodzić na vulicy, bo ich zaniali ŭzbrojenyja prychilniki režymu ajatoł5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pobač z Łukašenkam na chakiei źjaviłasia novaja pryhažunia10

Pobač z Łukašenkam na chakiei źjaviłasia novaja pryhažunia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić