Ciapierašni abvał cen na naftu — najhoršy z časoŭ krachu finansavaj sistemy ŭ 2008 h. Jon pahražaje nie mienš surjoznymi nastupstvami na valutnych rynkach, čym 30 hadoŭ tamu, kali abvał valuty pryvioŭ da daŭhavoha kryzisu Mieksiki i raspadu SSSR, havorycca ŭ redakcyjnaj kałoncy Bloomberg.
Jak nahadvaje Bloomberg, za 2014 ceny na naftu ŭpali na 37%.
Najbujniejšy vytvorca nafty, Rasija, nie moža bolš raźličvać na raniejšyja prybytki ad ekspartu nafty dla padtrymańnia ekanomiki, asłabiełaj ad dziejańnia sankcyj. Ad rašeńnia krain APIEK nie źnižać uzrovień zdabyčy nafty taksama pakutujuć Iran, Nihieryja i Vieniesueła, što taksama trapili pad sankcyi Zachadu.
«Heta taksama vialikaje ŭzrušeńnie dla Karakasa, Tehierana i Abudžy [stalica Nihieryi]», — śćviardžaje vice-staršynia kansałtynhavaj kampanii Englewood Denieł Jerhin.
Pavodle jaho słoŭ, u suviazi z abvałam cenaŭ na naftu suśvietnuju ekanomiku čakaje jašče vialikaja niavyznačanaść.
Bolšaści krain — udzielnic APIEK spatrebiacca ceny na naftu, jakija značna pieravyšajuć 100 dalaraŭ za barel, kab załatać dzirki ŭ biudžecie, śćviardžaje viadučy daśledčyk Chatham House Poł Styviens.
Kali jany pačnuć zrazać svaje vydatki, pačnucca prablemy, adznačaje jon.
«Zaraz my nazirajem šokavy efiekt ad rašeńnia APIEK, heta budzie praciahvacca jašče paru tydniaŭ, paśla čaho stanie zrazumieła, da jakoha ŭzroŭniu ŭ rečaisnaści ŭpali ceny na naftu», — kaža Jerhin.
Ciapier ułady roznych krain sprabujuć vyličyć novy cenavy kalidor nafty. Ceny mohuć padać da taho času, pakul pakryvajuć vydatki na zdabyču nafty. Pa słovach Styviensa, zdabyča słancavaj nafty budzie akuplacca navat pry canie nižej za 40 dalaraŭ za barel.
Rasija zdajecca najbolš uraźlivaj krainaj ad padzieńnia cenaŭ na naftu, miarkuje viadučy analityk Danske Banke Ałan von Miechren.
«Vialiki spad cenaŭ na naftu ŭ 1997—1998 hadach byŭ adnym z faktaraŭ, jakija pryviali da defołtu ŭ Rasii ŭ žniŭni 1998 hoda», — nahadvaje jon.
Nafta i haz składajuć 68% ekspartu Rasii i 50% fiederalnaha biudžetu, adznačaje vydańnie.
Za hod Rasija ŭžo zhubiła amal 90 młrd dalaraŭ valutnych zapasaŭ, što składaje 4,5% ekanomiki krainy. Z červienia kurs rubla da dalara źniziŭsia na 31%. Cana na naftu marki Brent dasiahnuła rekordna nizkaha značeńnia z časoŭ finansavaha kryzisu 2008 hoda, kali jana kaštavała kala 36 dalaraŭ za barel.
Ciapier čytajuć
«Sojevyja ekstremisty pavinny adpracavać misku kłubnic». Skardziŭsia na ŭmovy pracy ŭ KDB, a ciapier uciuchvaje treninhi siłavikam — chto taki Anton Šabunievič
Kamientary