Viazień Aśviencima ź Viciebščyny ŭručyŭ źnič Papu Francišku FOTAFAKT

Padčas vizitu u były kancentracyjny łahier «Aŭšvic-Birkienaŭ» 28 lipienia papa Francišak zastaviŭ zapaleny źnič kala «ściany śmierci» – miesca, dzie nacysty rastralali tysiačy viaźniaŭ. Hety simvał pamiaci ab zahinułych uručyŭ Śviatomu Ajcu były viazień kancłahieru Eŭhienijuš Hruščynski, rodam ź Viciebščyny.
Jaho sapraŭdnaje imia – Hienadzij Muraŭjoŭ. U «Aŭšvic-Birkienaŭ» jon trapiŭ u piacihadovym uzroście razam z maci. U 1945 h. niemcy vyvieźli jaje na pracu ŭ Hiermaniju, a syn zastaŭsia ŭ łahiery. Paśla vyzvaleńnia jon byŭ usynoŭleny polskaj siamjoj i atrymaŭ novaje imia.
Zinaida Muraŭjova viarnułasia ŭ Biełaruś i praciahvała šukać svajho syna, ale paśla šmatlikich biezvynikovych sprobaŭ paličyła, što jaho niama ŭ žyvych. Paśla zakančeńnia ŭniviersiteta Eŭhienijuš Hruščynski sam daviedaŭsia, što jaho šukaje maci i ŭ 1966 h. naviedaŭ Minsk, dzie sustreŭsia ź joj.
Pa hetaj historyi polski režysior Andžej Andrachovič źniaŭ film. Jon atrymaŭ nazvu «Numar 149850», spasyłajučysia na ličby, vykałatyja na ruce viaźnia nacysckaj «fabryki śmierci»
Ciapier čytajuć
A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam
Kamientary