Najlepšy hulec zbornaj Artur Boruc ci nie adziny z futbalistaŭ «bieła‑čyrvonych», jakija nie vinavaciać sudździu matču.

Nienavidžu takija sytuacyi, nienavidžu. Niešta sabie abiacajem, kažam, pierakonvajem, a potym atrymlivajecca naadvarot. My nia robim vysnovaŭ sa svaich pamyłak. Zdavałasia, vybralisia ź ciažkoha stanovišča [u jakim apynulisia ŭ pieršym tajmie], ale, jak akazałasia, nie da kanca. Sudździa? (…) Siońnia nam nie dapamoh, heta fakt. Ale takoje žyćcio. (…) Prykra, bo takija ničyi z kamandami horšymi za ciabie bolš balučyja čym parazy ad bolš mocnych supiernikaŭ.
Słovy varatara zbornaj Polščy i šatlandzkaha «Sełtyka» cytuje sport.pl
Inšyja hulcy zbornaj Polščy, a taksama trenier Lea Beenchakier pabačyli ŭ penalci, pryznačanym na pieradapošniaj chvilinie Chovardam Uebam, ledź nia zmovu suprać polskaj nacyi.
Ciapier kab trapić u čverćfinał — i narvacca na zbornuju Partuhalii — našym bratam pa zbroi ŭ 1794 i 1863 hh. - treba ŭ paniadziełak musova pieramahać charvataŭ. «Vohniennyja» ŭžo zabiaśpiečyli sabie pieršaje miesca ŭ hrupie, tamu nia vyklučana, što ŭ trecim pajadynku vyjduć asłablenym składam.
Ale Aŭstryja tady pavinna pieramahčy strašenna razzłavanuju Niamieččynu, pryčym zabić na miač mieniej, čym palaki. Spartovyja polskija ahladalniki realna hladziać na sytuacyju: «bieła‑čyrvonyja» pakidajuć Eŭra.
Kamientary