Nie pieršy hod u Biełarusi tryvaje tradycyja brać udzieł u śviatkavańni supolnaj ź litoŭcami i łatyšami daty — Dnia adzinstva bałtaŭ, što prypadaje na 22 vieraśnia. Hety dzień źjaŭlajecca dziaržaŭnym śviatam u Litvie i Łatvii, zasnavanym ŭ 2000 hodzie rašeńniem parłamientaŭ hetych krain ŭ pamiać pra bitvu pad Šaŭlami (1236).
Pa viečarach na pahorkach i staražytnych haradziščach zapalvajucca vohniščy.



Sioleta vohniščy zapałali bolš čym u 200 miescach, u tym liku na troch dziasiatkach pahorkaŭ pa-za terytoryjami sučasnych Litvy i Łatvii — u tym liku i ŭ Biełarusi.
Karta ahnioŭ na Dzień adzinstva bałtaŭ sioleta pašyryłasia i na poŭdzień Biełarusi: vohniščy zapałali kala Homiela, Pinska, Žabinki, Salihorska, Pružanaŭ. Tradycyjna aktyŭnyja — na poŭnačy Biełarusi (Połack, Viciebsk, Lepiel, Orša) i paŭnočnym zachadzie (Hłybokaje, Pastavy, Vilejka, Smarhoń).

Zaźziali ahni taksama ŭ Ćviary, pad Maskvoj, la Varonieža, u Žytomiry i kala Biełastoka.
Kamientary