Były supracoŭnik Administracyi prezidenta Leŭ Kryštapovič: Biełaruś — heta Rasija
Zachodnierusist Leŭ Kryštapovič, jaki doŭhi čas pracavaŭ u Infarmacyjna-analityčnym centry pry Administracyi prezidenta, vystupiŭ z artykułam «Biełaruś — heta Rasija sa znakam jakaści». Vidavočna, što ŭ zahałoŭku pierafarmulavanaja cytata Alaksandra Łukašenki, što «biełarusy — heta ruskija sa znakam jakaści».

Kryštapovič nazyvaje hieapalityčnaj «katastrofaj» razvał SSSR. Biełaruś i inšyja krainy, jakija ŭtvarylisia ŭ vyniku hetaha razvału, Kryštapovič nazyvaje «abłomkami katastrofy». «Faktyčna — heta ŭdzielnyja kniastvy, jakija akazalisia pad kiravańniem z boku Zachadu».
Na dumku Kryštapoviča, siońniašniaja «Sajuznaja dziaržava» Biełarusi i Rasii siabie vyčarpała i pryśpieŭ čas intehravacca bolš hłyboka. «Pa-za ramkami sajuznaści jak biełaruskaja, tak i rasijskaja dziaržaŭnaść niepaŭnavartasnaja, «uščerbnaja», abciažaranaja hieapalityčnaj katastrafičnaściu, dezintehracyjnaja».
Navukoviec biaźlitasna krytykuje Jeŭrasajuz, maŭlaŭ, ni ŭ jakim razie tudy iści nie varta. «Jeŭrasajuz u ciapierašni čas źjaŭlajecca vyklučna reakcyjnym, aliharchičnym utvareńniem, jakoje dziejničaje ŭ rečyščy stvareńnia adnapalarnaha śvietu». Tolki ŭ abjadańni z Rasijaj Kryštapovič bačyć «nacyjanalnuju ideju» biełarusaŭ.
«Nieabchodna pryznać, što ŭvieś nierv biełaruskaha žyćcia źviazany z Rasijaj. Jon źviazany z Rasiejaj nie tolki ekanamična, ale i mientalna, losavyrašalna», — miarkuje zachodnierusist.
«Va ŭmovach antyrasiejskich sankcyj Respublika Biełaruś pavinna być jašče bolš ciesna źviazana z Rasijaj, bo kali nie ŭstaić Rasija, to abryniecca i Biełaruś. Stabilnaść i raźvićcio Biełarusi nieadździelnyja ad stabilnaści i prahresu Rasii. Budučynia Biełarusi i Rasii ŭ ich adzinstvie. Takim čynam, niezaležnaść i suvierenitet Biełarusi i Rasii mahčymyja tolki ŭ adzinaj Sajuznaj dziaržavie», — pierakanany doktar fiłasofskich navuk.
Dalej Kryštapovič, jaki prajšoŭ praz čynavienskija pasady kaža, što biełaruskija čynoŭniki ŭ asnoŭnaj masie zaŭsiody aryjentavalisia na Zachad, na ich standarty žyćcia i demakratyi i «nikoli nie vieryli ŭ palityku Alaksandra Łukašenki, ni ŭ biełaruski šlach raźvićcia».
«Nieabchodna pryznać Biełaruś składovaj častkaj ahulnaruskaj cyvilizacyi. U svoj čas Alaksandr Łukašenka ŭ afarystyčnaj formie zusim pravilna padkreślivaŭ, što «biełarus — heta ruski sa znakam jakaści». Praciahvajučy hetuju dumku, budzie łahična skazać, što «Biełaruś — heta Rasieja sa znakam jakaści». Nieabchodna admovicca ad pabudoŭ raznastajnych antyrasiejskich «Jelcyn-centraŭ» u Rasiei i ŭźniasieńnia antybiełaruskich Radziviłaŭ, Ahinskich i inšych padobnych piersanažaŭ u Biełarusi. Kali nam udasca heta zrabić, to budučynia ŭ Sajuznaj dziaržavy jość», — pierakanany Kryštapovič.
Ad 2008 da 2014 hoda Leŭ Kryštapovič źjaŭlaŭsia namieśnikam u Infarmacyjna-analityčnym centry pry Administracyi prezidenta. Tolki z prychodam novaha dyrektara Alaksieja Dzierbina Kryštapovič straciŭ svaju pasadu.
Doktaru fiłasofskich navuk Lvu Kryštapoviču 68 hadoŭ. Jon naradziŭsia ŭ vioscy Piekalin Smalavickaha rajona. Skončyŭ histfak BDU. Aŭtar knih: «Biełaruś jak ruskaja śviatynia», «Biełaruś i Rasija: histaryjasofskaje i cyvilizacyjnaje adzinstva».
Ciapier źjaŭlajecca načalnikam navukova-daśledčaha adździełu Biełaruskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta kultury i mastactvaŭ.
Kamientary