Raskrylisia padrabiaznaści z žyćcia biełarusaŭ-vahnieraŭcaŭ, jakija vajujuć u Siryi i na Danbasie
Biełarusy z tak zvanaj «Pryvatnaj vajennaj kampanii Vahnera» svabodna pryjazdžajuć u Biełaruś, nie chavajucca ad pravaachoŭnych orhanaŭ i navat atrymlivajuć na radzimie novyja pašparty. Belsat.eu daviedaŭsia ekskluziŭnyja fakty pra biełaruskich najmitaŭ.
Siamiejny padrad «Vahnera»
U papiarednim materyjale belsat.eu, dzie ŭpieršyniu byli nazvanyja ŭsie 11 proźviščaŭ ź biełaruskaha śpisu «Vahnera», my adznačali: 42-hadovy Uładzimir Kurynienka — adziny, pra kaho nie atrymałasia ničoha vyśvietlić. Situacyja źmianiłasia, kali vałanciorskaja supołka «Ichtamniet_M0209» znajšła akaŭnty Kurynienki ŭ sacsietkach.
Pavodle Słužby biaśpieki Ukrainy, Kurynienka — kamandzir 1-ha ŭzvoda 3-j raźviedvalna-šturmavoj roty. Fotazdymkaŭ z vajny na staroncy Kurynienki niama. Zatoje jon padpisany na šmatlikija tematyčnyja pabliki pra vajnu ŭ Siryi i na Danbasie. U jahonych siabrach «Vkontaktie» — troje «vahneraŭcaŭ» z Rasiei, čyje dadzienyja raniej taksama apublikavała SBU. Siarod ich — Andrej Lebiedzieŭ ź Jarasłaŭskaj vobłaści. Pavodle ŭkrainskich śpiecsłužbaŭ, Lebiedzieŭ 14 červienia 2014 hoda źbiŭ pad Łuhanskam samalot IŁ-76 z ukrainskimi desantnikami na borcie. Tady zahinuli 49 čałaviek.
Dačka Kurynienki Janina vučycca ŭ Miensku. Paśla sproby źviazacca ź dziaŭčynaj «Vkontaktie» karespandent belsat.eu adrazu trapiŭ u «čorny śpis». Ciotka bajevika Raisa, jakaja žyvie ŭ Maskvie, zajaviła nam, što čytała ŭ internecie pra słužbu svajaka ŭ «PVK Vahnera», ale «nie viedaje, čamu vieryć». «Ciapier jon nie vychodzić na suviaź», — dadała jana.
Rodam Uładzimir Kurynienka ź Ivanava na Bieraściejščynie. U telefonnym daviedniku za 2017 hod u Ivanava proźvišča Kurynienka fihuruje tolki pa dvuch adrasach. Adzin ź ich (na vulicy Savieckaj) supadaje z adrasam, dzie prapisany jašče adzin «vahneraviec» — Edvard Davydaŭ.
Jak vyśvietliłasia, Uładzimir Kurynienka — rodny dziadźka Davydava.
«Chutčej pavieryŭ by, što jon za madžachiedaŭ vajavaŭ»
«Ja ŭ šoku! Kurynienka vajavaŭ u Siryi? Za rasiejcaŭ? Chutčej pavieryŭ by, što jon za madžachiedaŭ vajavaŭ, — śmiajecca znajomy Uładzimira, jakoha my sustrakajem u dvary jahonaha domu ŭ Ivanava. — Nakolki ja viedaju, u jaho tut byli prablemy z zakonam, tamu jon jašče hadoŭ siem tamu źjechaŭ pracavać u Rasieju, na Poŭnač. Kali niešta źviazanaje z kryminałam, z tym, kab napaskudzić, žulničać, — heta na jaho padobna. A voś kab vajavać za Rasieju — ja mocna sumniajusia».
Čym naohuł zajmajecca Kurynienka — susiedzi nie viedajuć. Vierahodna, ni prafiesii, ni stałaj pracy jon nikoli nie mieŭ. U Ivanava apošnim časam jaho bačać redka, ale dadomu jon usio ž pryjazdžaje.
«Dzieści ŭ vieraśni da jaho prychodziła milicyja. Nie viedaju, ź jakoj pryčyny. Ale nie aryštoŭvali. Užo potym, tydni 2—3 tamu, ja jaho znoŭ tut bačyŭ», — raspaviadaje susied.
Pra toje, što Kurynienka vajavaŭ u Siryi, susiedzi ŭpieršyniu pačuli ad karespandenta belsat.eu. Ale pra Edvarda Davydava takija razmovy chodziać — jahonyja dadzienyja niekatoryja znajomyja bačyli ŭ interniecie, u lipieńskaj zajavie SBU.
«Edzik paśla pryjechaŭ i skazaŭ nam, što heta ŭsio niapraŭda. Maŭlaŭ, heta jahonaja dziaŭčyna prosta pažartavała. My viedajem, što paśla škoły jon słužyŭ u biełaruskaj armii, viarnuŭsia siaržantam. Potym u vučelni atrymaŭ śpiecyjalnaść zvarščyka, pracavaŭ na hazapravodzie. A niekalki hadoŭ tamu pajechaŭ na zarobki ŭ Rasieju, u Krasnadarski kraj (mienavita pad Krasnadaram, u Molkina, znachodzicca baza PVK Vahnera — zaŭvaha belsat.eu»)», — raspaviadaje susiedka Davydava.
Pavodle krynicaŭ belsat.eu, Davydaŭ dałučyŭsia da PVK Vahnera ŭ krasaviku 2015 hoda pad pazyŭnym «Husar».
«Chiba vajavać u Siryi zabaroniena? — ździŭlajecca jašče adna susiedka. — Chadzili čutki, što paśla taho, jak pra Davydava napisali ŭ internecie, prakuratura raspačała pravierku. Ale dakładna skažu: susiedziaŭ nichto z pravaachoŭnikaŭ nie apytvaŭ. Nie viedaju, ci praŭda toje, što pra jaho kažuć. Zvyčajna jeduć vajavać za hrošy tudy, kab kvateru, naprykład, nabyć. A ŭ jaho kvatera jość, jon ramont niadaŭna zrabiŭ».
«Ničoha kiepskaha pra Edzika skazać nie možam, — raspaviadajuć žychary domu na vulicy Savieckaj. — Vietlivy, cichi, zaŭsiody vitajecca. Jon nasamreč niaščasny chłopiec, faktyčna sirata, usie svajaki pamierli. Adziny rodny čałaviek u jaho — Uładzimir (Kurynienka)».
Usie susiedzi paćviardžajuć: Edvard Davydaŭ pieravažna znachodzicca za miažoj, ale ŭ Biełaruś pryjazdžaje rehularna. Apošni raz jaho bačyli na minułym tydni.
Pry hetym ad pravaachoŭnikaŭ Davydaŭ nie chavajecca. U lutym 2016 hoda jon atrymaŭ u Ivanava novy pašpart (to bok u statusie bajevika PVK Vahnera).
Karespandentu belsat.eu u kvatery Davydava-Kurynienki nichto nie adčyniŭ.
Maci ŭ milicyi — syn na Danbasie i ŭ Siryi
Novy biełaruski pašpart u kastryčniku 2016 hoda vydali i Alaksandru Stupnickamu, jaki na toj momant užo paśpieŭ pavajavać na Danbasie i ŭ Siryi, atrymać bajavoje ranieńnie i dziaržaŭnuju ŭznaharodu RF.
Krynica pieradała belsat.eu kopiju jahonaha pašpartu, dzie paznačana data vydačy — 27 kastryčnika 2016 hoda.
Skrynšot pašpartu Alaksandra Stupnickaha
Pavodle krynicy, jakaja pažadała zachavać ananimnaść, 2 sakavika 2016-ha Stupnicki atrymaŭ ranieńnie ŭ Siryi, u rajonie Palmiry. Paźniej razam z bajevikami PVK Vahnera — hramadzianami Rasiei biełarus atrymaŭ «Orden mužnaści» z farmuloŭkaj «za ŭdzieł u apieratyŭna-raźviedvalnych i admysłovych mierapryjemstvach u rajonie Palmiry».
Pra žyćcio 29-hadovaha aršanca Stupnickaha da vajny na Danbasie viadoma niašmat. U adkrytych krynicach niama źviestak pra jahonaje miesca vučoby i pracy, nieviadoma, dzie jon prachodziŭ terminovuju słužbu.
Jahonaja maci Maryja, pavodle słovaŭ svajakoŭ, pracuje ŭ miascovym adździele Departamientu achovy Ministerstva ŭnutranych spravaŭ. Susiedzi śćviardžajuć, što i Alaksandr «pracavaŭ u achovie». Nielha vyklučać, što havorka viadziecca mienavita pra hetaje padraździaleńnie MUS. My patelefanavali ŭ adździeł, dzie adrazu dva čałavieki paćvierdzili nam, što Maryja Stupnickaja sapraŭdy tam pracuje — «dziažurnaj na pulcie».
Na treniravalnuju bazu «Vahnera» ŭ Krasnadarskim krai Stupnicki, imavierna, patrapiŭ u 2014 hodzie, adtul nakiravaŭsia ŭ svaju pieršuju «kamandziroŭku» na Danbas. U Daniecku jon sustreŭ budučuju žonku Anastasiju. Z akaŭntu dziaŭčyny ŭ sacyjalnych sietkach vynikaje, što nieŭzabavie paśla viasiella para pierabrałasia ŭ Voršu, u ich naradziłasia dzicia. Pry hetym pieryjadyčna Anastasija byvała ŭ Miensku. Paśla našych sprobaŭ źviazacca praz sacsietki, jana zakryła abo vydaliła ŭsie akaŭnty.
Blizki siabar siamji, jaki prasiŭ nie zhadvać jahonaje imia, raspavioŭ:
«Viarnulisia jany daŭno, niedzie hady try prajšło. Nasta dzicia naradžała tut u 2015-m hodzie, u miascovaj radzilni, dakumienty joj zrabili».
Na sajcie «Miratvorac» apublikavanyja niekatoryja adrasy bajevikoŭ PVK, jość siarod ich i adras prapiski Stupnickaha ŭ Voršy. Žurnalisty belsat.eu nakiravalisia na 1-ju Maładziožnuju vulicu ŭ mikrarajonie Kirpičny. Pa damafonie ŭ samoj kvatery nichto nie adkazaŭ, ale nam udałosia pahavaryć z susiedkaj, jakaja raspaviała, što Stupnickija žyli tut da lipienia.
«A potym źjechali ŭ adpačynak u Krym, padajecca. I voś užo niekalki miesiacaŭ ich niama».
Toje ž samaje paćviardžaje jašče adna susiedka pa leśvičnaj kletcy. Pavodle jaje, Stupnickich možna było časta pabačyć u dvary ź dziciom, a «letam jany raptam kudyści źnikli».
Naprykancy lipienia SBU apublikavała spravazdaču, dzie siarod inšaha byli nazvanyja imiony biełarusaŭ z PVK Vahnera. U hety ž čas Stupnickija pakidajuć Biełaruś paśla amal troch hadoŭ žyćcia ŭ Voršy. Anastasija pościć fota z hieałakacyjaj u Krymie, paźniej źjaŭlajucca jaje fota z Daniecku. Alaksandra na novych zdymkach niama.
My źviazalisia ź ciotkaj Stupnickaha Darjaj, jakaja paćvierdziła, što jon žyŭ u Biełarusi i ciapier źjechaŭ.
«Dzieci pajechali pahulać pa Rasiei, pakul maładyja. Kaniešnie, jany źbirajucca viartacca ŭ Voršu, kali — ciažka skazać».
Havaryć pra ŭdzieł svajaka ŭ vajnie na Danbasie žančyna havaryć kateharyčna admaŭlajecca i pačynaje chvalavacca, kidaje słuchaŭku. Maryja Stupnickaja nie adkazała na našaje telefanavańnie.
«Lehijanier» mianiaje prapisku
Rusłan Babinin u 2003 hodzie fihuravaŭ u siužecie kanału «Rośsija 1» jak bajec Francuzskaha zamiežnaha lehijonu. Dakładna viadoma, što paśla čałaviek z takim imiem adkryŭ u Paryžy pryvatnuju kampaniju pa prakacie turystyčnych aŭtobusaŭ i retra-aŭtamabilaŭ. Kampanija praisnavała niekalki hod, u 2015 jana była likvidavanaja. Imavierna, prykładna ŭ hety čas Babinin patrapiŭ da «Vahnera».
Akaŭnty Babinina ŭ sacyjalnych sietkach nieaktyŭnyja, ale ŭ jaho jość šmat siabroŭ-vypusknikoŭ Kurhanskaha pamiežnaha instytutu FSB RF. My napisali adnamu ź ich, ale čałaviek imhnienna zabłakavaŭ staronku i zabaniŭ žurnalista.
Pavodle infarmacyi belsat.eu, u vieraśni 2015 hoda Rusłan Babinin źmianiŭ adras prapiski. My nakiravalisia pa novym adrasie ŭ Miensku, ale Babinina tam nie było. Pa damafonie adkazała jahonaja maci.
«Rusłan nie žyvie ŭ Biełarusi 23 hady, ale prapisany tut, tak. A da taho mieŭ prapisku ŭ Mahilovie… Ničoha bolš nie skažu, nie leźcie ŭ čužuju siamju!» — niervova adreahavała jana.
Babininy sapraŭdy doŭha žyli ŭ Mahilovie, kudy pierajechali z Kazachstanu. U 70-ja hady Rusłan chadziŭ u mahiloŭskuju škołu №29. Kali siamja źmianiła miesca žycharstva na Miensk — dakładna nieviadoma.
Naturalna, kab pastavić štamp u pašparcie z novym adrasam rehistracyi, Babininu nieabchodna było pryjechać u Biełaruś, što jon i zrabiŭ vosieńniu 2015-ha.
Raniej belsat.eu raspaviadaŭ, što, užo majučy za plačyma słužbu ŭ PVK Vahnera, Biełaruś taksama naviedvali Vadzim Juškievič, Siarhiej Sazanaŭ, Kanstancin Hirs i Andrej Bakunovič.
- 26 lipienia Słužba biaśpieki Ukrainy apublikavała dakład, pryśviečany PVK Vahnera. Siarod inšaha, SBU zajaviła, što ŭ «Vahnera» słužyli 11 hramadzianaŭ Biełarusi. Dvoje ź ich zahinuli jašče ŭ 2014—2015 hh. na Danbasie. Z 9 žyvych «vahneraŭcaŭ» na suviaź z žurnalistami vychodziŭ tolki Hirs, ale jon źniapraŭdžvaŭ zajavu SBU. Pravaachoŭnyja orhany Biełarusi infarmacyju nakont słužby biełarusaŭ u PVK «Vahnera» nie kamientavali.
- Akramia 11 asobaŭ, pieraličanych SBU, jość źviestki, što ŭ šerahach PVK Vahnera vajavaŭ minimum jašče adzin biełarus — 42-hadovy hamialčuk Alaksiej Jaraševič. Jon zahinuŭ u Siryi ŭ vieraśni 2017 hoda.
- PVK Vahnera, pavodle miedyjaŭ, nieaficyjna padnačalenaje Hienštabu RF. Śpiecsłužby Ukrainy śćviardžajuć, što vahneraŭcy datyčnyja da źniščeńnia ŭkrainskaha samalota Ił-76 na Danbasie, udzielničali ŭ šturmie Łuhanskaha aeraportu i bajach za Debalcava. U Siryi vahneraŭcy adznačylisia pry šturmie Palmiry ŭ sakaviku 2016 hodu i šerahu inšych apieracyj. Pavodle ŚMI, minimalnaja staŭka dla šarahoŭca ŭ PVK Vahnera — kala 250 tys. rasiejskich rubloŭ (bolš za 4.300 USD), ale z roznymi bonusami hetaja ličba moža dasiahać 450 tys. (bolš za 7.800 USD). Asobna praduhledžany vypłaty paranienym i svajakam zabitych.
- Padraździaleńnie atrymała nazvu praz pazyŭny jaje kamandzira — byłoha padpałkoŭnika 2-j asobnaj bryhady śpiecnazu HRU Dźmitryja Utkina.
-
Ministr infarmacyi Markaŭ znajšoŭ miedyjatara dla dyjałohu pamiž dziaržavaj i apazicyjanierami
-
«Skazała im «Žyvie Biełaruś!» Jak delehacyi Cichanoŭskaj i aficyjnaha Minska pierasieklisia na Hienasamblei AAN u Ńju-Jorku
-
Ci pahadzilisia b biełarusy ŭ 2020-m na bolš sučasnaha Łukašenku? Razvažaje Michalevič
Kamientary