Prezident ZŠA Donald Tramp pastaviŭ pad sumnieŭ metazhodnaść amierykanskaha ŭvachodžańnia ŭ Afhanistan u 2001 hodzie. Takuju zajavu jon zrabiŭ u intervju CBS News.
U razmovie pra pieramovy z rucham «Taliban», Tramp, adkazvajučy na pytańnie ab tym, ci možna vieryć jaho lidaram, skazaŭ: «Ci pavinny my byli pieršapačatkova tudy [ŭ Afhanistan] ŭvohule trapić — pytańnie».
U adkaz žurnalistka nahadała, što rašeńnie ab vajennaj apieracyi było pryniata paśla terarystyčnych napadaŭ 2001 hoda, achviarami jakich stali amal try tysiačy čałaviek. «Tam [u Afhanistanie] jany i byli spłanavanyja», — adznačyła jana.
«Našy vojski znachodziacca tam užo amal 19 hadoŭ, my dobra zmahajemsia. (…) I ja dumaju, jany [vajennyja] stamilisia, usie stamilisia. Nam treba spynić hetyja biaskoncyja vajny i viarnuć svaich chłopcaŭ dadomu », — praciahnuŭ amierykanski lidar.
Jon taksama adznačyŭ, što kazaŭ pra nieabchodnaść vyvieści amierykanskija vojski z Afhanistana padčas svajoj pieradvybarčaj kampanii. U adkaz na mierkavańnie, što paśla sychodu vojskaŭ bajeviki stanuć bolš aktyŭnymi i buduć ažyćciaŭlać novyja terarystyčnyja ataki, kiraŭnik dziaržavy adkazaŭ, što «zaŭsiody znojducca niejkija arhumienty». Jon taksama niekalki razoŭ uzhadaŭ, što ZŠA štohod traciać na vajennuju prysutnaść u Afhanistanie 50 miljardaŭ dalaraŭ.
Ciapier čytajuć
Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii
Kamientary