Viera Pałazkova. Navučy mianie vyžyvać
Pamiaci Jani Palakovaj pierakłaŭ z rasiejskaj Dźmitry Dźmitryjeŭ.
Pamiaci Jani Palakovaj pierakłaŭ z rasiejskaj Dźmitry Dźmitryjeŭ.
moj mahutny kardyjoterapeŭt,
toj, chto ŭstalavaŭ mnie hety soft,
navučy mianie być macniejšaj za łaru kroft,
niedasiahalnaj bolš, čym astranaŭt,
nie zdychać paśla kožnaha intervju,
naŭprost tut, pry uvachodzie ŭ lift,
nie čytać pra siabie hety žachlivy
stos niapraŭd
jak jany raźziaviać svaje śmiardziučyja rty,
kažuć: «praśpiavaj, nam ptuška, matyŭčyk svoj;
atrymaj za heta našaha brudu j łuchty,
našaj biazdokaznaści tupoj, —
my tak mocna prahnuli być jak ty,
što zžarem ciabie ŭsioj hurboj;
ty siłkuješsia pačućciom ŭłasnaj pravaty
my — taboj»
vyspa maich skarbaŭ, maich tajamnic, maich ahniej
maja krepaść, brania pasiarod brani,
zrabi tak, kab jany znajšli kaho razumniej,
kab nie mianie abrali;
usialakaja mara, majo ščaściejka, jak tolki ŭciamiš,
što ty nia ŭ śnie, —
čortava pastka na samoj spravie.
jak jany biahuć mianie pieramahčy,
daščentu mianie raścierci;
usich pierakonvać ja stamiłasia da niemačy,
u tym, što i tak mahu pamierci -
i naŭrad ci ja toj pajac,
na jakoha hladzieć za ŭsio cikaviej;
navučy mianie prosta znoŭku na niešta čakać.
sahravacca čymści j najdalej.
vinšuju, moj lepšy škada-što-tolki-siabruk,
my zmahli b vyžyć pry
jadziernaj zimie, roŭnaj pa sile čatyrom sotniam razamknionych ruk
u kisłacie, ad jakoj — biełyja puchiry;
žach tolki ŭ tym, što čerci zvužajuć kruh,
što mnie spaŭniajeca dvaccać try
i nakštałt taho, chto hladzić na mianie zvonku —
taki ž samy siadzić unutry.
a ŭ spabornictvach pa tatalnaj samocie
my b padzialili z taboju
hran-pry
Kamientary