Śviet77

Pry vyratavańni piłota ŭ Iranie CRU vykarystała sakretny instrumient «Pryvidny šept». Jon łović samyja słabyja sihnały čałaviečaha arhanizma

CRU vykarystała sakretny instrumient «Pryvidny šept» (Ghost Murmur) dla pošukaŭ źbitaha piłota na terytoryi Irana, piša vydańnie The New York Post sa spasyłkaj na svaje krynicy.

Prezident ZŠA Donald Tramp (źleva) i dyrektar CRU Džon Retklif padčas bryfinhu 6 krasavika. Fota: AP Photo/Julia Demaree Nikhinson

Hetaja technałohija, jak paviedamlajecca, vykarystoŭvaje kvantavuju mahnitamietryju dalokaha dziejańnia dla vyjaŭleńnia elektramahnitnaha adbitka sercabićcia čałavieka i supastaŭlaje hetyja danyja z prahramnym zabieśpiačeńniem na asnovie štučnaha intelektu dla vydzialeńnia hetaha adbitka na fonie šumu.

Adznačajecca, što nazva vybrana nievypadkova. Murmur — heta miedycynski termin, jaki abaznačaje sardečny rytm, a Ghost aznačaje pošuk čałavieka, jaki «pa sutnaści źnik», patłumačyŭ adzin z surazmoŭcaŭ žurnalistaŭ. Pry hetym nieviadoma, ci maje pryłada dadatkovaje nastupalnaje prymianieńnie ŭ vajennych umovach.

«Pryvidny šept» byŭ prymienieny ŭ palavych umovach upieršyniu. Jak adznačaje NYP, na heta na bryfinhu namiaknuli prezident ZŠA Donald Tramp i dyrektar CRU Džon Retklif.

«Heta jak pačuć hołas na stadyjonie, tolki stadyjon — heta tysiača kvadratnych milaŭ pustyni. Pry adpaviednych umovach, kali vaša serca bjecca, my vas znojdziem», — raskazaŭ The New York Post surazmoŭca, znajomy z prahramaj.

Pavodle źviestak NYP, pryłada pad nazvaj Ghost Murmur była raspracavana ŭ sakretnym padraździaleńni Skunk Works kampanii Lockheed Martin, jakaja zajmajecca aerakaśmičnymi i vajskovymi technałohijami.

Sistemu ŭžo vyprabavali na viertalotach Black Hawk, a ŭ budučyni jaje mohuć vykarystoŭvać i na źniščalnikach F-35. Pieršyja vyprabavańni pravodzilisia ŭ pustynnaj miascovaści Irana, bo tam amal niama elektramahnitnych pieraškod, što stvaraje idealnyja ŭmovy dla takich technałohij.

Paviedamlajecca, što pryłada zdolnaja ŭłoŭlivać vielmi słabyja sihnały čałaviečaha arhanizma — nastolki słabyja, što raniej ich možna było zafiksavać tolki ŭ łabaratornych umovach. Ale dziakujučy sučasnym raspracoŭkam, u pryvatnaści kvantavym mahnitamietram i śpiecyjalnym datčykam na asnovie sintetyčnych ałmazaŭ, stała mahčymym vyjaŭlać hetyja sihnały na značnaj adlehłaści.

Hetaja technałohija syhrała klučavuju rolu padčas apieracyi pa pošuku źbitaha piłota: ź jaje dapamohaj udałosia prykładna vyznačyć jaho miescaznachodžańnie. Dalej dla dakładnaha vyznačeńnia vykarystoŭvaŭsia avaryjny majak, i razam hetyja sistemy dazvolili znajści čałavieka.

Pradstaŭniki ZŠA adznačajuć, što ŭ apieracyi vykarystoŭvalisia ŭnikalnyja technałohii, jakich niama ŭ inšych śpiecsłužbaŭ. Samu apieracyju paraŭnoŭvajuć z pošukam adnoj piasčynki ŭ pustyni.

Pavodle zajavaŭ Donalda Trampa, heta była adna z samych śmiełych vyratavalnych apieracyj u historyi ZŠA. U joj udzielničali dziasiatki samalotaŭ i śpiecyjalnyja padraździaleńni, a sama apieracyja pravodziłasia z pavietranym prykryćciom.

Kamientary7

  • Chtota ŭrot
    07.04.2026
    Chtota ŭrot , a, nu voś i kluč u aryhinale: "Niahledziačy na ​​toje, što źnikły lotčyk aktyvavaŭ radyjomajak Combat Survivor Evader Locator vytvorčaści Boeing, jaho dakładnaje miescaznachodžańnie zastavałasia niavyznačanym dla pošukava-ratavalnych kamand."

    Pryčym, heta ledź nie adziny kavałak aryhinalnaha artykuła, jaki adpaviadaje zdarovamu sensu. Astatniaje - łuchta niejkaja, a mo i pres-kanfierencyja była takoj.
  • Šeptu tam dakładna niama
    07.04.2026
    Nazvu technałohii ja b pierakłaŭ jak "Pryvidny vorkat". Zdajecca ž, jość takoje słova?
  • Knur
    08.04.2026
    Kłoun s diemiencijej snačała ispolzovał kakoj-to vahinobulbulator v Vieniesuele, a siejčas vmiesto gps-triekiera i radiomajaka jeŝio kakuju-to zaboristuju chieroboru v Iranie)))

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć48

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć

Usie naviny →
Usie naviny

Na staražytnych mohiłkach u centry Hrodna znajšli pareštki maci i dziciaci ŭ adnoj mahile1

Siamja naźbirała trochlitrovy słoik maniet. Kolki atrymałasia?3

«Paśla Tajłanda Hruzija zdajecca ahresiŭnaj». Prahramist — pra zimoŭku ŭ Azii i žyćcio ŭ Tbilisi8

Rezkija vykazvańni doktara z Kaściukovičaŭ: mierkavańni karystalnikaŭ pra jaho ŭčynak razyšlisia11

Padčas futbolnaha matča zdaryŭsia pažar. Hulec uziaŭ šłanh i patušyŭ jaho

«U śniežni vydatkavała na ježu 115 rubloŭ». Jak biełarusy ekanomiać u kramach3

Ekipaž misii «Artemida-2» paŭtaryŭ znakamity zdymak Ziamli2

Dzie karanavaŭsia Mindoŭh?40

Frydman: Vašynhton dazvoliŭ Iranu zachavać tvar, Rasija ničoha nie vyjhrała21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć48

18‑hadovy kursant Vajskovaj akademii ź Lachavič nikomu ničoha nie skazaŭ, zabraŭ dakumienty i pajechaŭ vajavać za Rasiju. Ciapier pa im płačuć

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić