Katalicki śviatar ź Vilejščyny sustreŭ Vialikdzień za kratami. Što pra jaho viadoma?
Vialiki tydzień i sam Vialikdzień pravioŭ u źniavoleńni probašč parafii ŭ Alkovičach Vilejskaha rajona ksiondz Anatol Parachnievič. Jak daviedalisia vierniki, śviatara, zatrymanaha ŭ siaredzinie sakavika, na volu pakul tak i nie adpuścili. Vydańnie Katolik.life sabrała toje, što pra jaho viadoma.

Užo bolš za dva tydni ksiondz znachodzicca za kratami, pry hetym nieviadoma, za što jaho zatrymali i ŭ čym abvinavačvajuć. Aficyjnych paviedamleńniaŭ Kaścioła na hety kont nie źjaviłasia. U asiarodździ śviataroŭ viernikam ničoha nie adkazvajuć pra los svajho sabrata, niekatoryja adznačajuć, što sapraŭdy nijakaj infarmacyi pra probašča ŭ Alkovičach niama. Mahčyma, štości viadoma biskupam, ale jany nie dzielacca hetymi źviestkami.
Ksiandzu Anatolu Parachnieviču 65 hadoŭ. Jon nie maje rodnych i blizkich, tamu štości daviedacca pra jaho niama ŭ kaho, akramia tych ža biskupaŭ. U Alkovičach śviatar słužyć z 2007 hoda, da hetaha słužyŭ u Rakavie i Zasłaŭi, a navučaŭsia ŭ polskim Biełastoku. Letaś jon adznačyŭ 30‑hodździe śviatarskaha paśviačeńnia — jak i arcybiskup Juzaf Stanieŭski.
Ksiondz Anatol u Alkovičach stvaryŭ nievialiki muziej pry kaściole. Tut jon zachoŭvaŭ vyšytyja šoŭkam arnaty XVIII stahodździa, azdoblenyja radavymi słuckimi pajasami, unikalnuju kalekcyju biełaruskich ručnikoŭ, staradaŭnija knihi.
U miascovaj rajonnaj haziecie śviatara nazyvali «pastyram duš čałaviečych, historykam i źbiralnikam daŭniny», adznačali jaho ŭmieńnie ŭpryhožvać ałtar i ŭvieś chram niepaŭtornymi kvietkavymi kampazicyjami. Kvietki jon vyroščvaŭ va ŭłasnym sadzie, taksama mieŭ svoj pčalnik, hatavaŭ pirahi i torty.
Parafija ŭ Alkovičach zusim maleńkaja, i tam, nakolki viadoma viernikam, nijakaj infarmacyi pra probašča taksama nie majuć. Atrymałasia daviedacca tolki toje, što kaścioł byŭ začynieny niejki čas paśla vobšuku, ale potym klučy viarnuli — ciapier słužyć u parafiju pryjazdžaje inšy ksiondz. Dom probašča pa-raniejšamu zastajecca začynienym.
Vierniki miarkujuć, što śviatara ŭtrymlivajuć u SIZA KDB. Kali heta sapraŭdy tak, to jaho mohuć abvinavačvać u «zdradzie dziaržavie» ci inšych kryminalnych złačynstvach suprać dziaržavy. Ale dakładnych źviestak na hety kont pakul niama.
Čarhovaje zatrymańnie katalickaha śviatara ŭ Biełarusi adbyłosia litaralna praz čatyry miesiacy paśla vyzvaleńnia pry pasiarednictvie Vatykana dvuch dahetul źniavolenych śviataroŭ — ksiandza Hienrycha Akałatoviča i ajca Andžeja Juchnieviča. Jany pa-raniejšamu znachodziacca ŭ Rymie, nie mohuć viarnucca ŭ Biełaruś i udzielničać u publičnaj dziejnaści.
U Vilejskim rajonie śviatar vymušany kłapacicca pra katoŭ, jakija zastalisia ad pamierłaj prychadžanki
Katalicki arcybiskup Stanieŭski naviedaŭ kancert da «Dnia jadnańnia narodaŭ Biełarusi i Rasii»
Ksiondz z Łahojska zmoh rasšyfravać listy, jakija raskryvajuć historyju znakamitaj krajaznaŭčaj pracy hrafa Tyškieviča pra Biełaruś i Litvu
Dvum katalickim śviataram nie praciahnuli dazvoł na słužeńnie ŭ Biełarusi. Biez pastyraŭ zastalisia šeść parafij u troch rajonach
Kamientary