Mierkavańni

«Navošta ličyć słavian niedanarodam, jaki nibyta nie moža žyć jak uvieś astatni cyvilizavany śviet?»

Telehram-kanał Rerum Novarum rezka raskrytykavaŭ mierkavańnie, vykazanaje ŭ niadaŭnim intervju pravasłaŭnaha ihumiena Aŭksiencija (Abražeja) z Kalinkavičaŭ, što, maŭlaŭ, «u nas, słavian, na ŭzroŭni archietypu zakładziena kiravańnie carom, i heta było ad karanacyi da śmierci».

Fota: Zysko / depositphotos.com

Voś adkul u ludziej biarecca takoje niepavažlivaje i navat hreblivaje staŭleńnie da słavian? Čamu jany ličać słavian niejkim niedanarodam, jaki nibyta nie moža žyć jak uvieś astatni cyvilizavany śviet? Čamu jany dumajuć, što słavianie nie mohuć narmalna abirać uładu, a tolki i chočuć, kab im na horła nastupali armiejskim botam?

Tym bolš, što i historyja nie skazać, kab heta paćviardžała. My ŭžo pisali pra šlachieckuju Respubliku ŭ Rečy Paspalitaj, dzie šlachta abirała i zrynała manarchaŭ (tak-tak, Jan Kazimir Vaza, Stanisłaŭ Laščynski i Aŭhust Saksonski nie daduć schłusić). A Reč Paspalitaja, na chvilinku, heta try słavianskija krainy — Biełaruś, Polšča i Ukraina. Dy i raniej połackaje vieča mahło spakojna prahnać kniazia, darečy, taksama abranaha. Hety pryvilej zachoŭvaŭsia navat u VKŁ, dzie nieŭzabavie źjavilisia mahdeburhskaje prava i roznyja pryvilei šlachcie.

Ale, jak bačym, pravasłaŭny śviatar nie viedaje historyi Biełarusi, dzie jon naradziŭsia, vyras, atrymaŭ adukacyju i ŭsio svajo žyćcio pravioŭ. Da čaho ŭsio heta, kali jość «carskaja Rasija»? Ale navat u Rasii isnavali Naŭharodskaja i Pskoŭskaja respubliki, jakija byli źniščanyja Maskvoj.

U susiedniaj Ukrainie była demakratyčnaja kazackaja Hietmanščyna i navat anarchisckaja Machnoŭščyna. U Charvatyi 450 hadoŭ niadrenna siabie adčuvała Dubroŭnickaja Respublika. U mižvajenny pieryjad Čechasłavakija była adzinaj krainaj Centralnaj i Uschodniaj Jeŭropy, jakaja zachavała demakratyčny ład. I ciapier, paśla padzieńnia kamunistyčnych režymaŭ, absalutnaja bolšaść słavianskich krain spakojna žyvie sa źmianialnaściu ŭłady. Tak, nie zaŭsiody idealna, ale jany tolki ŭ pačatku šlachu.

Nam ža prapanujuć žyć tak, niby my pad niejkim manhoła-tatarskim jarmom abo ŭ składzie impieryi turak-asmanaŭ, jakija i prynieśli čužyja słavianam idei sułtanizmu i absalutnaj ułady chana-cara. Para b užo pazbavicca ad hetaha stakholmskaha sindromu.

Nu i tak, u našych šyrotach Carkva pa-za palitykaj — heta tolki tady, kali treba narod abaranić. Kali ž prapanujuć całavacca z uładaj, to pra heta «pa-za palitykaj» adrazu ž zabyvajucca.

Ihumien z Kalinkavič: U nas, słavian, na ŭzroŭni archietypu zakładzienaje kiravańnie carom

Kamientary

Ciapier čytajuć

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu12

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu

Usie naviny →
Usie naviny

U Homieli na rekanstrukcyju kanfierenc-zały miascovaj milicyi patraciać miljon dalaraŭ4

Borys Džonsan tajemna pravioŭ dvoje sutak na froncie pad Zaparožžam22

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi25

Śvisłač u Minsku buduć pierazapuskać2

«Mianie dziaržava rychtuje, kab ja umier na błaho rodiny»40

Dla Vensa pieramovy ŭ Isłamabadzie mohuć stać klučavym momantam u karjery1

Ceny na kłubnicy ŭpali jašče bolš. A što ź jabłykami, śviežaj radyskaj i zielaninaj? Kolki na Kamaroŭcy što kaštuje

Ukraina i Rasija praviali vialiki vielikodny abmien

«Moža, i miljon zrabiła za ŭsio žyćcio». 87‑hadovaja majstrycha paŭstahodździa kataje śviečki1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu12

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić