Sport

Baskietbalistka Alena Leŭčanka skončyła karjeru. Voś jakim byŭ jaje šlach

Z baskietboła sychodzić Alena Leŭčanka — adna z najlepšych biełaruskich baskietbalistak sučasnaści. Jaje asoba viadomaja i tym, chto nie cikavicca sportam, bo ŭ 2020-m eks-centravaja naczbornaj padtrymała pratesty i adsiedzieła za heta 30 sutak na Akreścina.

Fota: AR

«Baskietboł… Dziakuj, što vyratavaŭ mianie, farmiravaŭ mianie na praciahu majho žyćcia, navučyŭ mianie stajać i padymacca. Dziakuj za toje, što dazvoliŭ mnie ŭbačyć śviet, atrymać siabroŭ i suviazi, za toje, što navučyŭ mianie, što być spartsmienam važniej za toje, kab prosta zajmacca sportam. Ja vielmi ŭdziačnaja. Tut našyja šlachi razychodziacca, ale ja viedaju, što adnojčy my znoŭ sustreniemsia», — napisała Leŭčanka ŭ svaim akaŭncie ŭ instahramie.

Zhadvajem asnoŭnyja momanty ź bijahrafii mužnaj biełaruski.

Pieršaja biełaruskaja spartsmienka, jakaja zajhrała ŭ ZŠA

Alena Leŭčanka rodam z Homiela. Tam, u miascovaj DIUSŠAR, jana i pačynała zajmacca baskietbołam, paśla čaho pierajšła ŭ Respublikanskaje vučylišča alimpijskaha reziervu ŭ Minsku.

U 2000 hodzie 17-hadovaja Leŭčanka pierajazdžaje vučycca ŭ ZŠA, dzie skančvaje kaledž u štacie Zachodniaja Virhinija, z 2001 hoda Alena vystupała ŭ biełaruskaj baskietbolnaj zbornaj. Leŭčanka vystupała ŭ troch kłubach WNBA — žanočaha anałaha najmacniejšaj baskietbolnaj lihi śvietu: u «Šarłot Stynh», «Vašynhton Mistyks» i «Atłanta Drym». U 2010 hodzie ŭ składzie apošniaj z kamand biełaruska hulała ŭ finale WNBA, dzie ŭ troch hulniach «Atłanta Drym» sastupiła «Sietłu».

U karjery Leŭčanka ŭvohule šmat kłubaŭ. Siarod ich zornyja «UHMK Jekacierynburh» i «Hałatasaraj», znakamity dla Polščy «Visła «Ken-Pak», niekalki kitajskich kamand, kłuby ź Litvy, Livana i hetak dalej. Što da asabistych tytułaŭ, Leŭčanka — čempijonka Litvy, Rasii i Polščy, trojčy bronzavy pryzior Jeŭralihi.

18 hadoŭ źziała ŭ zbornaj

U 2007 hodzie biełaruskaja žanočaja nacyjanałka z Alenaj u składzie ŭziała bronzu čempijanatu Jeŭropy — dasiahnieńnie, jakoje ciapier vyhladaje lehiendarnym. Tuju kamandu prazvali «Dziaŭčaty Bujalskaha» ŭ honar treniera Anatola Bujalskaha, ź jakim zbornaja damahałasia svaich samych značnych pośpiechaŭ. Akramia bronzy ČIE, siarod ich i ŭdzieł ŭ dźviuch alimpijadach (2008, 2016), čaćviortaje miesca na dvuch ČIE (2009, 2015), i ŭsio heta — z Alenaj Leŭčanka.

Fota: AR

A ŭ 2010 hodzie Leŭčanka ŭ składzie biełzbornaj udzielničała ŭ baskietbolnym pieršynstvie śvietu. Tady biełaruski byli vielmi blizkija da miedaloŭ i prajšli ŭ adnoj čaćviortaj Rasiju, ale ŭ paŭfinale sastupili češkam, a ŭ hulni za bronzu — ispankam. Dla Aleny toj turnir značny jašče i tym, što jana była pryznanaja najlepšaj centravoj čempijanatu.

Słavuty šlach Aleny ŭ zbornaj skončyŭsia ŭ 2019 hodzie nie samym pryhožym čynam. Jak raskazvała sama baskietbalistka, jana nie zdoleła paśla traŭmy pajechać z nacyjanałkaj na čempijanat Jeŭropy, paśla čaho jaje, hatovuju praciahnuć vystup za kamandu, biez papiaredžańnia zvolnili sa zbornaj.

«Ja nie sychodziła sa zbornaj, nie zaviaršała vystupy za zbornuju. Mianie prosta adtul prybrali pa niejkich pryčynach. Moža, niechta dumaŭ, što ja celusia na niečyja miescy. Nikoli pra toje nie kazała, zaŭždy chacieła raźvivać žanočy baskietboł u nas u Biełarusi. Ale, jak toj kazaŭ, usio tajemnaje zaŭsiody stanovicca vidavočnym», — raskazvała spartsmienka.

Letam 2020-ha padtrymała narod

U žniŭni 2020-ha, praź niekalki dzion paśla vybaraŭ, śviet pabačyŭ adkryty list volnych spartsmienaŭ. U im atlety zaklikali spynić hvałt na vulicach krainy i pravieści novyja, sumlennyja vybary. Siarod padpisantaŭ było šmat viadomych imionaŭ: płyŭčycha Alaksandra Hierasimienia, baskietbalistki Kaciaryna Snycina i Taćciana Lichtarovič, eks-futbalist Hienadź Tumiłovič, himnastka Mielicina Staniuta, lehkaatlet Andrej Kraŭčanka i sotni inšych. Było tam i imia Aleny Leŭčanka, pryčym baskietbalistka nie tolki pakinuła svoj podpis pad listom, ale i nieadnarazova vykazvałasia za narod, i sama vychodziła na mirnyja maršy, u tym liku i razam ź inšymi viadomymi spartsmienami.

Fota: commons.wikimedia.org

Za heta joj daviałosia paciarpieć. 30 vieraśnia 2020 hoda, kali biełaruska źbirałasia vylatać u Hrecyju, jaje zatrymali i asudzili na 15 sutak pa abvinavačvańni va ŭdziele ŭ niesankcyjanavanym masavym mierapryjemstvie. Padčas źniavoleńnia znakamituju spartsmienku i jaje sukamiernic trymali biez haračaj vady, aciapleńnia, kanalizacyi, matrasaŭ i mahčymaści karystacca dušam.

Paśla vychadu na volu Alena vylecieła ŭ Hrecyju, dzie ŭ studzieni 2021 hoda padpisała kantrakt z kłubam «Panacinaikas». Ź imi Leŭčanka ŭziała tytuł čempijonki Hrecyi, paśla čaho prajšła praz čarhovuju — ažno siomuju — apieracyju ŭ svajoj karjery. Paśla hetaha Alena zajmałasia reabilitacyjaj, padarožžami pa Hrecyi i hramadskaj dziejnaściu, u tym liku dapamahała ŭ Hrecyi źbirać ježu, adzieńnie i leki dla ŭkraincaŭ, ale na ŭsie pytańni ab praciahu karjery nie adkazvała, chacia i praciahvała treniravacca. I voś ciapier, narešcie, usie kropki rasstaŭlenyja.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Alena Leŭčanka: Biełarusy naradžajucca sa słovam «bajacca» i viedajuć jaho lepš za astatnich. Ale ciapier vučym inšyja słovy

«Joj udałosia adčynić akno i vyhuknuć: «Žyvie Biełaruś!» Alena Leŭčanka pra Natallu Chierše, jakaja siońnia adznačaje dzień narodzinaŭ

«Viarnusia, kali režym zžare siabie». Hetyja biełaruskija spartoŭcy źjechali z krainy

Kamientary

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič1

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič

Usie naviny →
Usie naviny

Pamior hieroj Biełarusi Vasil Raviaka6

U Salihorskim rajonie našeście vielizarnych smaŭžoŭ1

Milicyjaniera i śledčaha sudziać za chałatnaść, jakaja pryviała da zabojstva 3-hadovaha dziciaci ŭ Słucku2

Piaskoŭ: Kancentracyja USU na miažy ź Biełaruśsiu — prablema nie tolki Minska, ale i Maskvy2

«Studentaŭ-płatnikaŭ u dziaržaŭnych VNU stanie bolš». Čamu ŭ Biełarusi zakryli adrazu dva pryvatnyja ŭniviersitety? 1

Litva pastrožvaje praviły pracaŭładkavańnia inšaziemcaŭ u krainie1

Čamu zachodnija žančyny admaŭlajucca ad mužčyn27

20-hadovaha palitviaźnia Mikitu Załatarova znoŭ buduć sudzić1

Z 1 lipienia balničnyja buduć afarmlać pa-novamu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič1

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič

Hałoŭnaje
Usie naviny →