Navuka i technałohii44

Indyjskaja misija na Miesiac zrabiła važnyja znachodki 

Miesiacachod vyjaviŭ ślady latučaha elemienta ŭ raniej niedaśledavanaj vobłaści spadarožnika Ziamli.

Indyjcy śviatkujuć paśpiachovuju pasadku misii «Čandrajan-3» na Miesiac / Fota: Getty Images

Misija «Čandrajan-3» — pieršy ziamny abjekt, jaki pakinuŭ svaje ślady na paŭdniovym polusie Miesiaca. Šaścikołavy daśledčyk zrabiŭ adkryćcio, važnaje dla stvareńnia budučaha miesca pražyvańnia astranaŭtaŭ na Miesiacy.

Vykarystoŭvajučy łazierny śpiektraskop (LIBS) na borcie miesiacachoda Pragyan, misija Chandrayaan-3 vyjaviła ślady siery na pavierchni kala paŭdniovaha polusa, jak paviedamiła Indyjskaja arhanizacyja kaśmičnych daśledavańniaŭ (ISRO).

Miesiacachod Pragyan, aproč łaziernaha śpiektraskopa, maje renthienaŭski śpiektromietr alfa-čaścic dla vyvučeńnia chimičnaha sastavu miesiacovaj pavierchni, raspaviadaje Gizmodo. Prybor stralaje łaziernymi impulsami, jakija vyparvajuć rehalit (miesiacovy hrunt) u płazmu, a potym aparat analizuje śviatło, što vypramieńvaje płazma. Kožny chimičny elemient u stanie płazmy maje peŭnuju daŭžyniu śvietłavoj chvali, što i dazvalaje raspaznać, jakija elemienty znachodziacca na pavierchni Miesiaca.

Miesiacachod Pragyan zrabiŭ zdymak pasadačnaha aparata Vikram na pavierchni Miesiaca / Fota: ISRO

Miesiacachod taksama vyjaviŭ aluminij, kalcyj, chrom, žaleza, marhaniec, kisłarod, tytan i kremnij, paviedamlaje ISRO. Adnak daśledčykaŭ bolš za ŭsio ŭzrušyła mienavita najaŭnaść siery. Siera — heta chimičny elemient, jaki jość u hlebie, vadzie i raślinach na Ziamli. Jaje prysutnaść na Miesiacy śviedčyć ab najaŭnaści tam vadzianoha lodu. Adpaviedna, najaŭnaść siery i inšych elemientaŭ na paŭdniovym polusie Miesiaca taksama śviedčyć ab tym, što hety rehijon nie taki ŭžo niehaścinny, jak ličyłasia raniej. Taksama ŭpieršyniu byŭ vymierany profil tempieratury paŭdniovaha polusa, kab lepš zrazumieć ciepłavyja pavodziny hetaj vobłaści Miesiaca.

Pośpiech indyjskaj misii «Čandrajan-3», jakaja paśpiachova sieła na Miesiac 23 žniŭnia, zrabiła Indyju čaćviortaj krainaj u historyi, što dasiahnuła takoha vyniku paśla ZŠA, Kitaja i SSSR. Misija pavinna doŭžycca 14 dzion, što ekvivalentna adnamu poŭnamu miesiacovamu dniu.

Paśpiachovaja sproba Indyi vysadzicca na Miesiac, biezumoŭna, zrabiła Indyju adnym z udzielnikaŭ vialikaj miesiacovaj honki, pra jakuju bolš padrabiazna možna pačytać u artykule «Čamu ŭsie sprabujuć prymiesiačycca na paŭdniovym polusie Miesiaca?».

Kamientary4

  • Narbut
    05.09.2023
    Abahnali Ameryku i Europu! Ura!
  • Vładisłav
    05.09.2023
    Žvir, Nie varta prynižać dasiahnieńni pijanieraŭ. Indyja daśledavała chimičny skład miesiacovaha hruntu ŭ miescy pasadki kala paŭdniovaha polusa - i heta dasiahnieńnie. 
  • Tgtv
    10.09.2023
    Indaja halechaja kraina.

«Ja padniaŭ adnaho sa słabavikoŭ — i vypuściŭ jaho na asfalt». Desantnik Rusłan Akostka raskazaŭ, jak adsiedzieŭ 4 hady17

«Ja padniaŭ adnaho sa słabavikoŭ — i vypuściŭ jaho na asfalt». Desantnik Rusłan Akostka raskazaŭ, jak adsiedzieŭ 4 hady

Usie naviny →
Usie naviny

Novym kiraŭnikom «Chiezbały» staŭ stryječny brat Nasrały2

Rusłan Akostka evakuiravany

Pryvatny siektar uzdoŭž Arłoŭskaj u Minsku zamieniać šmatpaviarchoviki

U Maskvie adbyłasia sieryja vybuchaŭ u ŽK «Sielihier Sici»2

«U nastupnym hodzie ich tut nie budzie». Jak Śviata-Jelisaviecinski manastyr handluje ŭ Polščy8

U Taronta stali papularnyja kacinyja tury

Što z vyjezdam ź Biełarusi ranicaj u paniadziełak?

Minkultury zaviarnuła prajekt patryjatyčnaha łahiera na terytoryi Bresckaj krepaści3

Prezident Łatvii złamaŭ ruku padčas katańnia na rovary3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja padniaŭ adnaho sa słabavikoŭ — i vypuściŭ jaho na asfalt». Desantnik Rusłan Akostka raskazaŭ, jak adsiedzieŭ 4 hady17

«Ja padniaŭ adnaho sa słabavikoŭ — i vypuściŭ jaho na asfalt». Desantnik Rusłan Akostka raskazaŭ, jak adsiedzieŭ 4 hady

Hałoŭnaje
Usie naviny →