Jak paviedamiŭ hieneralny prakuror Venesueły Isajas Radrygies (Isaias Rodriguez), Artega źbieh z turmy Rama Verde (Ramo Verde), raźmieščanaj kala Karakasu, vidać pa ŭsim, dośvitkam niadzieli razam z tryma aficerami. Prakuror nie vyklučaje, što chtości z kiraŭnictva turmy dapamoh arhanizavać ucioki.
Z venesuelskaj vajskovaj turmy ŭciok lider Venesuelskaj kanfederacyi pracoŭnych Karlas Artega (Carlos Ortega), dzie jon adbyvaŭ 16-hadovy termin za arhanizacyju paŭstańnia. Pavodle infarmacyi Reuters, u niadzielu ŭcioki adnaho z hałoŭnych praciŭnikaŭ prezydenta Venesueły paćvierdziŭ ministar abarony krainy.
Jak paviedamiŭ hieneralny prakuror Venesueły Isajas Radrygies (Isaias Rodriguez), Artega źbieh z turmy Rama Verde (Ramo Verde), raźmieščanaj kala Karakasu, vidać pa ŭsim, dośvitkam niadzieli razam z tryma aficerami. Prakuror nie vyklučaje, što chtości z kiraŭnictva turmy dapamoh arhanizavać ucioki.
U 2002 hodzie Karlas Artega arhanizavaŭ dvuchmiesiačnuju ŭsieahulnuju zabastoŭku, sprabujučy damahčysia adstaŭki Čavesa. Mety svajoj jon nie dasiahnuŭ, adnak dvuchmiesiačny pierapynak u pracy staŭ važkim udaram dla naftavaj pramysłovaści, najvažniejšaj haliny krainy. Nahadajem, pa abjomie ekspartu nafty Venesueła zajmaje piataje miesca ŭ śviecie.
Paśla paviedamleńniaŭ pra toje, što Čaves nibyta choča zabić Artegu, Kosta-Ryka dała lideru venesuelskich pracoŭnych palityčny prytułak. Adnak jon viarnuŭsia ŭ Venesuełu i, jak paviedamlajecca, potajki rychtavaŭ skidańnie Čavesa. Jaho zatrymali ŭ sakaviku 2005 hodu ŭ načnym klubie Karakasu.
U śniežni 2006 Artegu vynieśli prysud i źniavolili ŭ vajskovaj turmie, pa słovach Radrygiesa, “kab harantavać jahonuju biaśpieku”. Lidery apazycyi ličać źniavoleńnie Artegi prykładam palityčnaha pieraśledu dysydentaŭ. Artega byŭ arhanizataram čatyroch zabastovak i adnoj sproby palityčnaha pieravarotu. Adnak venesuelski lider tryvała ahniezdavaŭsia va ŭładzie i spadziajecca na pieraabrańnie na vybarach u śniežni 2006 hodu.
Kamientary