Ułady ES płanujuć z 2035 hoda ŭvieści zabaronu na ruchaviki ŭnutranaha zharańnia. Z hetaha momantu, jak miarkujecca, budzie zabaroniena rehistravać novyja aŭtamabili z ruchavikami ŭnutranaha zharańnia.
Zrešty, hetaja inicyjatyva vyklikała sumnievy ŭ jurystaŭ. U zaklučeńni prafiesara Marcina Kmienta z Univiersiteta Aŭhsburha havorycca, što płan pastupovaha admovy ad ruchavikoŭ unutranaha zharańnia parušaje zakanadaŭstva ES, piša Bild.
Kmient źviartaje ŭvahu na toje, što novaja mietodyka ES budujecca na vymiareńni CO₂, jaki vychodzić z vychłapnoj truby. Elektramabili, u svaju čarhu, sapraŭdy nie vydzialajuć CO₂, adnak vuhlakisły haz vydzialajecca padčas ich vytvorčaści abo zaradki, kali elektraenierhija vypracoŭvajecca ŭ asnoŭnym z vuhalu i hazu.
Taki akcent na vychłapie supiarečyć jeŭrapiejskamu zakanadaŭstvu, kaža Kmient u svajoj spravazdačy. Jon miarkuje, što ruchaviki ŭnutranaha zharańnia, naadvarot, mohuć być navat bolš ekałahičnymi, čym elektramabili.
Raniej deputat Jeŭraparłamienta ad CHDS Denis Ratkie zajaviŭ, što źbirajecca ŭnieści ŭ Jeŭraparłamient prapanovu ab źmienie praviłaŭ vykidaŭ CO₂, kab zrabić ruchaviki ŭnutranaha zharańnia znoŭ prydatnymi dla rehistracyi paśla 2035 hoda.
Kamientary
Pryčyna ŭ tym, što vykidy pieranosiacca na zavod, dzie praściej ich filtravać i apracoŭvać, a ŭ dvarach, haradach, na śvietłaforach stanovicca našmat lahčej dychać. Niepasredna na lohkija čałavieka komin zavoda ŭ 10 km i truba aŭto ŭ 5 mietrach dziejničajuć vielmi pa roznamu. I heta ŭsio treba ličyć.
Krakaŭ znachodzicca ŭ łahčynie i zimoj dym ad aŭto nikudy nie raźviejvajeieca, tak i staić u horadzie. A jašče piečki ŭ starych damach. A voś elektrastancyja smohu ŭ Krakavie nijak nie dadaje.