Śviet55

«Rekamiendavać krainu nikomu dakładna nie budu». Biełaruska-palitemihrantka pajechała na adpačynak u Vieniesuełu — i była zatrymanaja palicyjaj

Hod tamu žurnalistka i padarožnica Taćciana Hiendel sa svaim mužam kupili kvitki ŭ Vieniesuełu. Krainu vybrali pavodle pryncypu «kudy nie patrebna viza». Choć dla biełaruski-palitemihrantki ŭ družalubnaj adnosna režymu Łukašenki dziaržavie jość ryzyki nie pa svajoj voli viarnucca na radzimu, para ryzyknuła. Taćciana z mužam staralisia być maksimalna aściarožnymi, adnak u vyniku ŭsio roŭna byli zatrymanyja palicyjaj. Što było dalej i jak naohuł ciapier vyhladaje Vieniesueła, jakaja žyvie ŭ zaciažnym ekanamičnym kryzisie i pieražyvaje represii, Taćciana raskazała «Lusterku».

Taćciana sa svaim mužam u harach. Vieniesueła, studzień 2025 hoda. Fota: Taćciana Hiendel

«Kali jedzieš u stromnieńkija krainy, jość aściaroha, što niešta dy pačniecca»

«Viedajecie, pierad padarožžam ja šmat čytała, hladzieła videa i rychtavałasia pajechać u takuju, skažam tak, vielmi razburanuju kryzisam krainu, vielmi kryminalnuju. Načytałasia strašnych historyj, kali ŭ zvyčajny aŭtobus uryvalisia bandyty ź pistaletami, a na vulicy ŭ minakoŭ krali telefony. Usio ŭ hetych artykułach (hadoŭ 2018-2019, nie paźniejšych) vyhladała zmročna», — raskazvaje Taćciana, jakaja apošnija hady žyvie ŭ Hiermanii.

Takoj jana čakała ŭbačyć krainu, u jakuju jechać i tak było «strašnavata»: ź Biełarusi žančyna vyjazdžała praz ryzyku pieraśledu, a Łukašenka padtrymlivaje ciesnyja stasunki z režymam Nikałasa Madura. Da taho ž u Vieniesuele nie tak daŭno prajšli vybary, jakija skončylisia falsifikacyjami i pratestami.

Ale nabytyja jašče hod tamu kvitki «pieravažyli sumnievy».

«I sama Vieniesueła nie słavicca dabrotami ŭ palityčnaj śfiery, i ŭvieś rehijon nie vielmi stabilny. Kali jedzieš u takija stromnieńkija krainy, jość aściaroha, što niešta dy pačniecca. Ale, jak havorycca, vaŭkoŭ bajacca — u les nie chadzić, — tłumačyć jana, čamu ryzyknuła palacieć. —

Mužu praściej, jon bielhijec, a voś u mianie śpis krain, kudy možna pajechać, davoli limitavany: u pašparcie zakančvajucca čystyja staronki. Davodzicca vybirać zychodziačy z taho, ci možna zajechać pa štampu abo pa elektronnaj vizie. Što pa pryjeździe budzie, my nie ŭjaŭlali, ale maralna byli hatovyja da ŭsiaho».

Para prylacieła ŭ Karakas 1 studzienia. Dla ŭsich inšaziemcaŭ padarožža pačynałasia z detalovaj pravierki — da hetaha para rychtavałasia zahadzia.

«U nas byli apłačanyja hateli, nievialiki pryvatny tur — kab, kali ŭźniknuć pytańni, jak maha bolš faktaŭ śviedčyła, što my zvyčajnyja turysty. Hetyja broni ŭ nas zabrali i prabivali. I jany sapraŭdy telefanavali ŭ hateli, udakładniali, ci praŭda my budziem tam spyniacca. Vonkava ŭsio vyhladała jak vielmi surjoznaja pravierka: biehali tudy-siudy, pieradavali adzin adnamu, razhladali pad łupaj, niešta tam cierli. Tolki potym puścili na pašpartny kantrol, ale tam užo ŭsio išło chutčej i praściej».

Kali dabralisia da Karakasa, Taćciana z mužam ubačyli, što abstanoŭka ŭ horadzie nie padobnaja na tuju, što była apisanaja ŭ publikacyjach apošnich piaci-siami hadoŭ, i ŭjaŭleńni razychodziacca z realnaściu. U stalicy było «cicha i spakojna», na vulicach ničoha nie śviedčyła pra toje, što tam moža być niebiaśpiečna, — paźniej para zmahła prajścisia pa rajonach truščobaŭ.

«1 studzienia ŭsiudy hrała muzyka, stajali jełki, usio ŭpryhožana. Na vulicach pradavali smačnuju ježu, biehali i śmiajalisia dzieci. U truščobach taksama ŭsio było cicha-mirna, tam šmat hrafici, nam dobrazyčliva ŭśmichalisia miascovyja ciotački. Tak, domiki prościeńkija, vidać, što miesca biednaje, ale ŭsio akuratna».

«Biełaruś tam, naturalna, usie viedajuć i spačatku sprabujuć pramacać hlebu»

Toje, jak Taćciana apisvaje Vieniesuełu, čymści nahadvaje ŭražańni, jakimi zvyčajna dzielacca turysty ź inšych krain paśla pajezdak u Biełaruś.

«Choć usiudy pisali, što šmat śmiećcia, razruchi, usio nieprezientabielna, ja raptam apynułasia ŭ takoj, viedajecie, na vyhlad davoli kvitniejučaj, postsavieckaj krainie, — kaža jana. — Čyścieńkija vulicy, šyrokija praśpiekty, partrety Balivara ŭsiudy. U mianie navat jość fotačka z pomnikam Leninu.

U lubym miescy Karakasa možna azirnucca i paličyć, kolki ty bačyš palicejskich. Ja šmat čuła ad inšych padarožnikaŭ, što heta palicejskaja kraina, ale mnohija jašče raniej kazali, što supracoŭniki mała čym dapamohuć, kali niešta zdarycca. Voś nakont dapamohi nie viedaju, ale ŭ cełym heta vyhladała biaśpiečna, choć i nie vielmi pryvabna.

Uvohule, karcinka vonkava maksimalna ščaślivaja, jak byccam ničoha nie śviedčyła pra toje, što heta za dziaržava i jak u joj žyvuć. Byŭ dysanans: ty čakaješ kryzis, biednych ludziej na vulicach, chaos. Ale heta ŭ Bierlinie možna biazdomnych sustreć, a ŭ Karakasie takoha niama: u takich aŭtarytarnych krainach turystam imknucca pakazać dobruju karcinku.

I vielmi chaciełasia padmanucca — što heta niapraŭda, što tut prosta soniečna i pryhoža. U hetym płanie vielmi dapamahaje viedańnie, što nasamreč adbyvajecca».

U Vieniesuele ŭ lipieni 2024-ha prajšli prezidenckija vybary. I choć za hod da taho ŭłady damovilisia z apazicyjaj, što praviaduć sumlennaje i svabodnaje hałasavańnie dy vyzvalać palitviaźniaŭ, kali ZŠA pojdzie na źmiakčeńnie sankcyj, aficyjnyja vyniki znoŭ razyšlisia sa źviestkami niezaležnych naziralnikaŭ.

U toje, što pieramoh Nikałas Madura, nabraŭšy 51% hałasoŭ, vieniesuelcy nie pavieryli, i ŭ krainie znoŭ pačalisia pratesty. Pryčym z momantu, kali da hetaha ludzi masava vychodzili na vulicy, prajšło tolki paŭtara hoda: u studzieni 2023-ha jany pratestavali praz žudasnuju situacyju ŭ ekanomicy.

Paśla letnich vybaraŭ mitynhoŭcaŭ brutalna razhaniali, 20 čałaviek byli zabityja, a apazicyju vyciskali z krainy i navat vykradali.

Što ŭ krainie adbyvajecca ciapier? Pa słovach Taćciany Hiendel, pra palityku vieniesuelcy havorać šmat, «ale ŭ asnoŭnym na kuchni, jak i ŭ Biełarusi». Ź inšaziemcami takija razmovy prosta tak nie zavodziać.

«Dumaju, u kole siamji, siabroŭ usie abmiarkoŭvajuć, jak usio dastała, ale za miežami doma pra heta kazać niebiaśpiečna. Biełaruś tam, naturalna, usie viedajuć i spačatku sprabujuć pramacać hlebu — pabojvajucca, raptam pry tabie nielha dzialicca svaimi dumkami. Tak što pytajucca, što ty dumaješ pra kamunizm, takoje standartnaje pytańnie: «Nam usie kažuć, što SSSR była samaj vydatnaj krainaj śvietu. Ty ž tam žyła — jak na tvaju dumku?» A kali čujuć adkaz, užo raźniavolvajucca i možna mieć znosiny», — apisvaje svoj dośvied jana.

«U aptekach i kramach, usio adno, što ty kuplaješ, patrebien numar pašparta»

Biełaruscy ŭdałosia pahavaryć ź niekalkimi vieniesuelcami ź siaredniaha kłasa. Pavodle jaje słoŭ, miascovyja žycharki skardzilisia na vysokuju biednaść nasielnictva i tałony zamiest zarobkaŭ.

«Žančyny, ź jakimi my pierasiakalisia na ekskursijach, raskazvali, što ludzi na niekatorych śpiecyjalnaściach u dziaržsiektary atrymlivajuć niašmat, ale tam, byvaje, pracavać možna, hruba kažučy, praz raz chalaŭničać. U vyniku zarobiš niašmat, ale z hoładu nie pamreš, — pierakazvaje Taćciana. — Voś u adnoj ź ich znajomaja pracuje ŭ bary dva praz dva dni, źmieny — pa 12 hadzin, i ŭ miesiac jana atrymlivała 150 dalaraŭ. Ludzi sprabujuć krucicca.

U niekatorych — mizernyja zarobki, ledź nie pa 20 dalaraŭ na miesiac, a astatniaje vydajuć tałonami na «chleb, alej i małako». Jak tłumačyli miascovyja, u Vieniesuele možna žyć, tolki kali jość svajaki za miažoj i jany vysyłajuć tabie hrošy. Heta takaja raspaŭsiudžanaja historyja: mnohija sa znajomych ludziej, ź jakimi my razmaŭlali, mohuć sabie dazvolić žyć krychu lepiej dziakujučy jakraz takim pieravodam, tamu što samim dobra zarabić vielmi składana».

Fota: Taćciana Hiendel

Pry hetym u kramach i handlovych centrach tavaraŭ poŭna — deficytu, pra jaki kazali ŭ navinach niekalki hadoŭ tamu, Taćciana nie ŭbačyła. Ale, pryhledzieŭšysia da asartymientu, biełaruska ździviłasia inšamu.

«Jany byccam by budujuć kamunizm, nie lubiać Amieryku, ale, mabyć, kali havorka idzie pra toje, kab zarabić hrošyki, hety «kamunizm» skančvajecca. Ja ŭjaŭlała, što ŭ Vieniesuele, napeŭna, nie budzie «Makdonaldsa», pryvatnaha raźvitaha biznesu, zamiežnych tavaraŭ. A pa fakcie tam jość usio, što i ŭ Jeŭropie.

Ceny na zvyčajnyja tavary ŭ kramie, ja b skazała, supastaŭnyja ź biełaruskimi, choć pryvaznoje budzie kaštavać razy ŭ paŭtara-dva daražej, naprykład, zvyčajny Head & Shoulders — kala vaśmi dalaraŭ. U Karakasie poŭna darahich HC, kupić možna što zaŭhodna — chočaš Gucci, chočaš Dolce & Gabbana.

Fota: Taćciana Hiendel

Jašče ja ździviłasia, jakaja ŭ ich sistema ŭ aptekach i kramach ŭzroŭniu mini-markieta i vyšej. Inšaziemcam treba pakazvać pašpart, nazyvać svajo proźvišča, usio heta pierapisvajecca. Miascovyja prosta nazyvajuć numar pašparta. Pryčym usio adno, pryjšoŭ ty pa butelku vady ci kavałak chleba: jany zapisvajuć usio, što ty kupiŭ.

I heta jašče nie ŭsio: dalej staić čałaviek, jaki źviaraje tavary ŭ tvaim pakiecie i ŭ čeku, stavić tudy štamp. Vychodziačy z kramy, ty hety štamp pakazvaješ ŭžo inšamu supracoŭniku. Uvohule, takaja sistema. Navošta jana, nie viedaju, — moža, suprać kradziažu».

Fota: Taćciana Hiendel

Pry hetym turystam padarožža pa Vieniesuele moža ŭlacieć u kruhłuju sumu, niahledziačy na toje što zvyčajnyja pradukty ŭ pieravodzie na miascovyja košty mohuć zdavacca tannymi. Taćciana z mužam na dvaich unutry krainy, nie ličačy kvitkoŭ, vydatkavali kala 1200 dalaraŭ.

«Miascovy chot-doh, u jaki, akramia sasiski, pakładuć jašče jakoje-niebudź avakada, smažanaje jajka, bulbu fry, pamidor, ahurok i sous, kaštavać budzie piać dalaraŭ. Pry zarobku ŭ 20 sabie takoje nie dazvoliš, ale pry hetym kala takich łaročkaŭ zaŭsiody kruciłasia niamała ludziej. Pachod u kaviarniu ź pirožańkami na dvaich taksama dalaraŭ ź piać. Dobry transpart pamiž haradami niatanny: my prajechali načnym aŭtobusam kala 500 km, zapłaciŭšy pa 25 dalaraŭ z čałavieka, a zvyčajny raździaŭbany kaštuje šeść-siem.

Turystu na pajezdku treba ŭsio ž taki šmat hrošaj. Bolšaja častka pryrodnych słavutaściaŭ vielmi darahija. Naprykład, samy vysoki vadaspad śvietu — Anchiel — hłyboka ŭ džunhlach, i jaho možna pahladzieć tolki z samalota. Kvitok dla inšaziemca — kala 1500 dalaraŭ, dla miascovaha — kala 900-1000. Uvachody va ŭsie parki — ad 50-100 dalaraŭ. My pakatalisia na funikulory, jaki viadzie na viaršyniu hary ŭ 4700 m, — tudy kvitok kaštavaŭ kala 40 dalaraŭ z čałavieka».

«Na muža cisnuli: «Dy my ŭžo viedajem, što ty špijon». Ja bajałasia, što jany mohuć źviazacca ź Biełaruśsiu»

U adzin ź dzion Taćciana z mužam lacieli z Karakasa ŭ Mierydu. Aeraport znachodzicca davoli daloka ad horada — prykładna za 50 km. Dabracca ŭ Mierydu možna abo na taksi za minimum 40 dalaraŭ, abo na aŭtobusie za piać, ale da stancyi spačatku treba prajści kala 20 km.

«Adlehłaść pieraadolnaja, my vyrašyli prahulacca. Užo na ŭvachodzie ŭ miastečka kala darohi stajaŭ palicejski ŭčastak. Nas prykmiecili, dahnali, skazali spynicca. Paprasili pašparty, a potym skazali prajści śledam.

Supracoŭniki ahresiŭna siabie nie pavodzili, ale i nie byli pryjaznymi. Im zdałosia padazronym, što my išli pa darozie, — tłumačyć Taćciana. — Dla ich było dziŭna, jany ŭsio davodzili: «Nu nie chodziać turysty pieššu!»

U pastarunku muža i žonku padzialili i z kožnym asobna pravodzili dopyt, źviarajučy adkazy. Taćciana kaža, što starałasia pavodzić siabie pryjazna, bo pačała pieražyvać praz razmovu, jakaja adrazu pakazałasia biaskryŭdnaj.

«Ja nie razmaŭlaju pa-ispansku i dumała, jany ŭ muža ŭsio vyśvietlać, nu a ja prosta pačakaju. Ale nie. Kali jany narešcie zrazumieli, što ŭsio ž taki ja nie razumieju ich i adkazać nie zmahu, stali ahučvać praź pierakładčyka.

Spačatku išli banalnyja pytańni: čamu my pryjechali mienavita ŭ Vieniesuełu, kolki hadoŭ žanatyja i dzie žyviem. Potym jany ad muža daviedalisia, što ja havaru na niderłandskaj, i pryjšli heta praviarać — patelefanavali niejkaj žančynie, i mnie treba było ź joj kamunikavać, adkazvać na pytańni».

Vajskovy parad u vieniesuelskim horadzie Mieryda. Studzień 2025 hoda. Fota: Taćciana Hiendel

Muža Taćciany dapytvali daŭžej i bolš surjozna, uziali telefon na pravierku i pahladzieli fota, pierapiski ź vieniesuelcami.

«Na jaho mocna cisnuli, nakštałt «voś ty siudy pryjechaŭ padtrymlivać apazicyju, inakš navošta b jašče?» Jany jaho sprabavali «raskusić» niejkimi davoli standartnymi manipulacyjami: dy my ŭžo viedajem, što ty špijon, my ŭsio pravieryli — nie marnuj čas, pryznavajsia. Jon kaža: «Chłopcy, vy pra što? Značyć, vaša infarmacyja niejkaja niapravilnaja: ja prosta turyst», — pierakazvaje surazmoŭca. —

Jaho pytalisia pra staŭleńnie da palityki Vieniesueły, pahladzieli sacsietki. Jon na «kaŭčsiorfinhu» mieŭ znosiny ź miascovymi — tam absalutna biaskryŭdnaja pierapiska: kudy pajści, što pahladzieć. Palicejskija pytalisia, adkul jon viedaje hetych ludziej. Muž tłumačyŭ, što jość takija sajty, forumy, dzie vandroŭniki kamunikujuć i adzin adnamu biaspłatna dapamahajuć.

Jany nie adstavali. Z adnym mužčynam muž kamunikavaŭ u WhatsApp, i palicyja ŭbačyła, što ŭ taho amierykanski numar: «Voś, hety čałaviek moža być špijonam!» Pierapisali jahonyja danyja. Ci byli ŭ taho čałavieka praz heta niejkija prablemy, pravierki, my, na žal, nie viedajem, bo jon pierastaŭ vychodzić na suviaź. Pieražyvali, ci nie padstavili jaho, ale nasamreč ni na jakija «niebiaśpiečnyja» temy nie razmaŭlali ni z kim navat blizka».

U pastarunku «padazronych padarožnikaŭ» pratrymali dźvie hadziny, całkam pravieryli rečy. Taćciana pačała niervavacca praz toje, što jaje mohuć pieraśledavać na radzimie, a miascovyja palicejskija z hetaha skarystajucca. Ale da hetaha nie dajšło: abodvuch adpuścili, atrymaŭšy «pusty» adkaz ź Interpała.

«U nas vytrybušyli zaplečniki, adkryli kožny zamočak, prahledzieli kožnuju zahornutuju škarpetačku, u aptečcy — kožnaje lakarstva, — uspaminaje toj čas žančyna. — Z adnaho boku, heta było jak byccam pryhoda, a z druhoha — stromna, ty ž razumieješ, što adbyvajecca ŭ krainie.

Ja vielmi bajałasia, što jany mohuć niejak źviazacca ź Biełaruśsiu i daviedacca, što ja ŭdzielničała ŭ pratestach tam. Raptam padumajuć, što i siudy ja pryjechała pa hetaj ža pryčynie? Bajałasia jakoha-niebudź złoŭžyvańnia: što im kaštuje padkinuć što-niebudź, pastavić hałačku, što jany «złavili dvuch špijonaŭ», kab atrymać premiju? Jak havorycca, artykuł znojdziecca.

Ale nie, paśla detalovaha apytańnia nas adpuścili. Mała taho, my spaźnialisia na aŭtobus, i jany navat pahadzilisia na matacykłach padvieźci nas na aŭtastancyju!»

Fota: Taćciana Hiendel

«Usie vieryli, što apazicyjny lidar ź miascovymi vojskami Kalinoŭskaha pryjedzie i ich vyzvalić»

Na 10 studzienia ŭ Karakasie była pryznačanaja čarhovaja inaŭhuracyja Madura. Taćciana z mužam nie vyklučali, što ŭ hety dzień mohuć pačacca pratesty.

Zvarotnyja kvitki ŭ pary byli na 11-je čysło. Jany sprabavali źmianić datu vyletu na 9 studzienia, adnak heta kaštavała bolš za 500 dalaraŭ, i ad idei daviałosia admovicca. Tańniej było prosta vyjechać sa stalicy.

«Miascovyja nam raili nijak nie ŭklučacca ŭ pratesty — nie vychodzić na vulicu, navat jak hledačy, nie fatahrafavać. Lepš naohuł nie vysoŭvacca z hatela, — kaža biełaruska. —

Razumiejecie, tam usie, mnie zdajecca, vielmi vieryli, što buduć pieramieny. Ich apazicyjny lidar Edmunda Hansales na toj momant byŭ u vyhnańni i nibyta abiacaŭ z takimi miascovymi vojskami Kalinoŭskaha pryjechać na inaŭhuracyju, jak na svaju. Usie ŭ heta mocna vieryli, što jon usich vyzvalić i ŭsio budzie dobra!

U mianie byli takija fłešbeki, viedajecie, jak ź Biełarusi: u ludziej była takaja nadzieja, niejkaje radasnaje čakańnie, što niešta źmienicca! I miełasia na ŭvazie, što kali Hansales pryjedzie z vajskoŭcami, darohi pierakryjuć, tamu my ŭžo 9 studzienia pajechali bližej da aeraporta».

Fota: Taćciana Hiendel

Na apošnija paru dzion muž i žonka źniali hatel za horadam, na bierazie Karybskaha mora. U Karakas «užo nie pakazvalisia», ale ŭ dzień inaŭhuracyi zusim doma nie siadzieli — špacyravali pa navakolnych vulicach.

«Chaciełasia prosta pahladzieć, što naohuł adbyvajecca. Usio było spakojna, ale pa darozie my sustreli davoli šmat miescaŭ, dzie siadzieła jakaja-niebudź hrupka ludziej, machała ściažočkami, vykrykvała niejkija kryčałki, jakija padtrymlivajuć Madura, i ŭsio heta na telefon zdymali palicejskija. Ale heta było kropkava — kala stadyjona, kala skvieryka, pomnika.

Palicyi było vielmi šmat! My prosta važna hulali, hladzieli pa bakach, robiačy vyhlad, što my miascovyja. Mima navat prajechaŭ vialiki aŭtazak, ale na nas uvahi nichto nie źviartaŭ».

Fota: Taćciana Hiendel

Vieniesueła biełaruscy i jaje mužu padałasia šalona pryhožaj.

«Tam na kožnym kroku jość što pahladzieć. Choć my nie ŭbačyli prosta ŭsio, što chaciełasia b, ale tam praŭda vielmi pryhoža i cikava: i Karybskaje mora, i hory, i džunhli, i bahataja kultura, smačnaja ježa. U Vieniesueły moh by być vielizarny turystyčny patencyjał, ale heta darahaja, a hałoŭnaje, palityčna niestabilnaja dziaržava, — kaža Taćciana. — Heta 70-ja pa liku kraina, dzie ja pabyvała, mnie było cikava, ale rekamiendavać ja jaje nikomu dakładna nie budu».

Fota: Taćciana Hiendel

Kamientary5

  • Błѣ
    29.01.2025
    I u etich ludiej jesť iźbiratielnoje pravo...
  • Baradzied
    29.01.2025
    Podumaješ, policija zadieržała, a mohli i ohrabiť na ulicie.
  • Kuku
    30.01.2025
    Ona by jeŝie v KNDR pojechała
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ty budieš sotrudničať, b*, ili niet?». Jak u Biełarusi schilajuć da supracoŭnictva sa śpiecsłužbami2

«Ty budieš sotrudničať, b*, ili niet?». Jak u Biełarusi schilajuć da supracoŭnictva sa śpiecsłužbami

Usie naviny →
Usie naviny

Što čuvać u RTBD paśla čystak repiertuaru i zvalnieńnia najbolš zornych akcioraŭ?4

Nad Masułam iznoŭ uzvyšajecca źniščany «harbaty» minaret, ź jakoha lidar Isłamskaj dziaržavy abviaščaŭ suśvietny chalifat7

Miunchienskaja pramova Vensa pra novuju palityku ZŠA i čakańni ad Jeŭropy — poŭny tekst48

Makron zaprasiŭ jeŭrapiejskich lidaraŭ u Paryž na terminovyja pieramovy13

«Budziem adkrytyja: kali nie Brusel, to Maskva». Zialenski ŭ Miunchienie vystupiŭ jak ideołah mocnaj abjadnanaj Jeŭropy7

Ukraina atrymaje tysiačy ŭdarnych dronaŭ sa štučnym intelektam ad jeŭrapiejskaj kampanii8

Marka Rubia pahavaryŭ pa telefonie z Łaŭrovym11

Pradstaŭniki administracyi Trampa vypraŭlajucca ŭ Saudaŭskuju Araviju dla pieramoŭ z rasijanami 10

Ministr sportu ličyć mižsabojčyk biełaruskich i rasijskich bijatłanistaŭ u Raŭbičach alternatyŭnym čempijanatam śvietu. I voś čamu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ty budieš sotrudničať, b*, ili niet?». Jak u Biełarusi schilajuć da supracoŭnictva sa śpiecsłužbami2

«Ty budieš sotrudničať, b*, ili niet?». Jak u Biełarusi schilajuć da supracoŭnictva sa śpiecsłužbami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić