Vyjšła kniha Volhi Baryšnikavaj «I daŭniej tak pieli: muzyčny falkłor staravieraŭ paŭnočna-zachodniaj Biełarusi». Jana pryśviečanaja muzyčnamu falkłoru staravieraŭ Padźvińnia, paviedamlaje telehram-kanał «De facto. Biełaruskaja navuka».

U knizie — 45 aŭtentyčnych piesień (ich možna pasłuchać u aŭtentyčnym vykanańni), rasšyfroŭki, etnamuzykałahičnyja kamientary na biełaruskaj, ruskaj i anhlijskaj movach. A taksama redkija zapisy hutarak i zdymki, sabranyja albo zroblenyja padčas falkłorna-etnahrafičnych ekśpiedycyj.
Samyja rannija aŭdyjazapisy — z 1963 hoda, a samaja staraja śpiavačka, hołas jakoj možna pačuć u vydańni, — 1890‑ch hadoŭ naradžeńnia. Kniha składajecca z troch raździełaŭ: «Vałačobnyja pieśni», «Krutuchi, charavody, pachaduški», «Liryčnyja pieśni».
Aŭtar knihi — etnamuzykołah, vykładčyk tradycyjnaha śpievu Volha Baryšnikava, uradženka vioski Hiermanavičy Šarkaŭščynskaha rajona.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary
A ci padkaža chto pracy i aŭtaraŭ, jakija b daśledvali palakaŭ i litoŭcaŭ z Paŭnočna-Zachodniaj RB?