Hramadstva

U školnych stałovych budzie bolš paŭfabrykataŭ

U školnym charčavańni stanuć bolš vykarystoŭvać paŭfabrykaty. Takoje rašeńnie pryniali padčas rabočaj sustrečy pa pytańniach arhanizacyi školnaha charčavańnia, jakuju pravioŭ premjer-ministr Alaksandr Turčyn, paviedamlaje pres-słužba ŭrada.

Fota: Minsk-naviny

Padčas sustrečy byli vypracavany padychody, jakija ŭ pierśpiektyvie dazvolać palepšyć arhanizacyju školnaha charčavańnia. U pryvatnaści, ciapier adnarazovyja pierakusy stanuć adnolkavymi dla školnikaŭ, jakija vučacca jak u pieršuju, tak i ŭ druhuju źmienu.

Taksama ŭ stałovych buduć bolš vykarystoŭvać paŭfabrykaty. Akramia taho, vyrašyli vyznačyć normy charčavańnia dla troch uzrostavych hrup: 1—4 kłasy, 5—7 i 8—11 kłasy. Zaraz jany dziejničajuć dla dźviuch katehoryj: 6—10 i 11—18 hadoŭ.

Va ŭradzie ŭpeŭnieny, što heta dazvolić zrabić školnaje charčavańnie bolš raznastajnym, smačnym i zdarovym, a taksama dastupnym dla kožnaha vučnia.

Kamientary

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada2

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Usie naviny →
Usie naviny

Kubak Biełarusi pa futbole vyjhraŭ BATE1

«Z zaradkami ŭsio z samaha pačatku pajšło nie tak». Biełarus raskazaŭ, jak jeździŭ na elektrakary ź Minska ŭ Taškient1

Kala minskaha aeraporta zaŭvažyli babra VIDEA2

Džon Travołta niečakana atrymaŭ hanarovuju ŭznaharodu ŭ Kanach

Biełaruscy pryjšoŭ padatak za sabak — 714 rubloŭ. Čamu tak šmat?6

«Niama mety pryniać usich biełarusaŭ śvietu». Jak pracuje pieršy biełaruski šełtar u Italii1

Mir i Niaśviž pieranasyčanyja turystami. Va ŭsim vinavatyja błohiery i sacyjalnyja sietki8

Na Zachadzie nie zaŭvažyli razrekłamavanych vyprabavańniaŭ rasijskaha «Sarmata». U MZS Rasii raskazali, nakolki jany da hetaha abyjakavyja9

Piensijanier z Homiela znajšoŭ u chatniaj schovancy «samyja naturalnyja» savieckija šakaładki14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada2

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić