Demakratyčnaja lidarka Biełarusi źviarnułasia da biełarusaŭ z nahody Dnia vyšyvanki i zrabiła fota.

«Našaja kultura — heta mienavita toje, što robić nas biełarusami. Pieśni, jakija napiavała babula, kazki, jakija čytali nam pierad snom, mify, što pieradavalisia z vusnaŭ u vusny, i, kaniečnie, našyja stroi. Vyšyvanka — heta naš kulturny kod. Kožny radok ručnoj vyšyŭki niasie ŭ sabie pamiać i historyi našych prodkaŭ. Kali my apranajem jaje, my pakazvajem usim navokał: my viedajem, chto my jość, i hanarymsia hetym.
Jak stvarajecca ŭzor vyšyvanki radok za radkom, tak i pišacca naša historyja. Pamylišsia ŭ adnym ściažku — i mianiajecca ŭvieś malunak. Tak i z kulturaj: straciš adzin kavałačak, adnu tradycyju — i ŭžo ciažka budzie paznać siabie. Bieražycie i šanujcie svajo, bo mienavita jano robić nas adzinym narodam», — napisała Śviatłana Cichanoŭskaja.
-
Z asudžanaha za špijanaž znajomaha Volhi Karač u turmie vymahali hrošy. A jon chvaliŭsia, što moža dastać ich u pasolstvie Biełarusi
-
U minskim parku Čaviesa dva dni budzie pracavać zipłajn — reč sa spuskam na šalonaj chutkaści
-
Łukašenka zahadaŭ, kab byłych siłavikoŭ, ratavalnikaŭ i dypłamataŭ, zvolnienych «pa dyskredytujučych», adsočvali piać hadoŭ
Ciapier čytajuć
A my vam kazali: «nie dumajcie, što heta kapiejki»! Stali viadomyja źviestki, kolki padachodnaha biełarusy Litvy pieraličyli roznym hramadskim strukturam
Kamientary
I tče zabyŭšysia ruka...
Ciapier dakładna pieramožam