Łondanski Chitraŭ straciŭ status samaha zahružanaha aeraporta Jeŭropy
Stambulski aeraport upieršyniu z 2023 hoda abyšoŭ łondanski Chitraŭ i staŭ samym zahružanym aeraportam Jeŭropy pavodle vynikaŭ lipienia 2026 hoda, piša Euronews.

U lipieni Stambulski aeraport absłužyŭ kala 8,15 miljona pasažyraŭ, tady jak praz čatyry terminały Chitraŭ prajšli 7,86 miljona čałaviek. Takim čynam, roźnica skłała amal 300 tysiač pasažyraŭ.
Pavodle źviestak Airports Council International, Chitraŭ na praciahu mnohich hadoŭ byŭ najbujniejšym aeraportam Jeŭropy. Z 1996 da 2019 hod jon utrymlivaŭ pieršaje miesca, adnak u 2020‑m straciŭ lidarstva praz abmiežavańni na mižnarodnyja pajezdki padčas pandemii karanavirusa. U 2023 hodzie łondanski aeraport znoŭ staŭ samym zahružanym u Jeŭropie i zachoŭvaŭ hetuju pazicyju da ciapierašniaha hoda.
Ciapier situacyja źmianiłasia. Pasažyrapatok Chitraŭ u lipieni apynuŭsia na 1,5% mienšy, čym za toj ža miesiac minułaha hoda. U Stambule, naadvarot, kolkaść pasažyraŭ vyrasła na 2,3%.
Adnoj z hałoŭnych pryčyn źnižeńnia pakazčykaŭ Chitraŭ stała skaračeńnie avijapieravozak na Blizki Uschod. Na fonie praciahłaha kanfliktu pamiž Iranam i ZŠA pasažyrapatok na napramkach u krainy rehijona ŭ lipieni źniziŭsia na 20,2% u hadavym vymiareńni.
U samim Chitraŭ ciapierašnija pakazčyki ličać dadatkovym arhumientam na karyść pašyreńnia aeraporta. Dźvie najaŭnyja ŭźlotna-pasadačnyja pałasy pracujuć amal na miažy svaich mahčymaściaŭ, tamu kiraŭnictva aeraporta ŭžo niekalki hadoŭ damahajecca dazvołu na budaŭnictva treciaj pałasy.
Kali prajekt budzie realizavany, prapusknuju zdolnaść Chitroŭ płanujuć pavialičyć prykładna da 150 miljonaŭ pasažyraŭ na hod. Dla paraŭnańnia, u 2025 hodzie aeraport absłužyŭ krychu mienš za 85 miljonaŭ pasažyraŭ.
Adnak pierśpiektyvy budaŭnictva treciaj pałasy pakul zastajucca niavyznačanymi. Byłaja ministarka finansaŭ Rejčeł Ryŭz raniej zajaŭlała, što raźličvaje na jaje zapusk da 2035 hoda. Novy premjer-ministr Vialikabrytanii Endzi Biornem stavicca da prajekta mienš prychilna. Jon ličyć, što pašyreńnie Chitraŭ moža pryvieści da taho, što inviestycyi znoŭ buduć skancentravanyja ŭ Łondanie zamiest paŭnočnych rehijonaŭ krainy.
Niahledziačy na lipieńskaje adstavańnie ad Stambuła, Chitroŭ zastajecca nadzvyčaj zahružanym. 19 lipienia staŭ samym napružanym dniom aeraporta sioleta — za sutki tam absłužyli kala 267 tysiač pasažyraŭ.
Pry hetym aeraport praciahvaje pašyrać śpis avijakampanij. Ź lipienia rejsy ŭ Chitroŭ pačali vykonvać italjanskaja ITA Airways, amierykanskaja Alaska Airlines i saudaŭskaja Riyadh Air.
Jak biełarusy adpačyli na kruiznym łajniery za 7300 jeŭra
«Biełavija» karektuje svaje raskłady praź situacyju ŭ Rasii
U Maskvie pasažyrki, jakija spaźnilisia na rejs, sprabavali dahnać samalot prosta na lotnym poli VIDEA
«Biełavija» kupiła try «Boinhi». Jany prylacieli z samaj małoj krainy Afryki
U minskim aeraporcie značna pašyrać parkoŭku
Kamientary
[Zredahavana]