Kultura33

U čym biełaruskaja adroznaść?

Vyjšaŭ piaty numar časopisu «Pamiž»

Dniami vyjšaŭ z druku novy, piaty numar časopisu «Pamiž», jaki vydajecca navučencami i vykładčykami Biełaruskaha kalehijumu. Kali papiarednija numary drukavali taksama tvory maładych biełaruskich aŭtaraŭ, to piaty numar całkam pryśviečany pierakładnoj litaratury. Aficyjna tema numaru hučyć, jak «Adroznaść».

Numar adkryvaje hutarka stylistki Śviatłany Dłatoŭskaj ź filozafam Alesiem Ancipienkam pra tvorčaść i pierakłady. Sp. Ancipienka kaža: «Pierakład – heta maŭleńnie adnaho j taho ž na roznych movach. Pierakład – heta supadzieńnie taho, što mieŭ na ŭvazie aŭtar tekstu, i taho, što zrazumieŭ u im pierakładnik».

Ułasna tekstavuju častku adkryvaje pierakład lekcyi filozafa Žaka Deryda «Difference». U litaralnym značeńni słova «difference» pierakładajecca, jak adroznaść. Pierakład ździejśniła vykładnica kaleijumu Volha Kałackaja. U hetym ža raździele pierastvareńni na biełaruskuju movu pracaŭ Choła, Lijatara i Čarana.

Paetyčnuju častku pradstaŭlajuć pierakłady Maryjki Martysievič z klasyka polskaj litaratury Ildefansa Hałčynskaha, Taciany Barysiuk paetaŭ 1980-1990 hh. (Jarasłava Ivaškieviča, Tadevuša Ruževiča, Januša Tamaščyka). Alena Piatrovič pierakłała vieršy kultavaha rok-muzyki Džyma Morysana. Mikoła Kandrataŭ zaniaŭsia pierastvareńniem rasiejskaj klasyki – Anny Achmatavaj, Barysa Pasternaka, Ihara Sieviaranina. Bolšaść tvoraŭ z hetaha raździełu źjavilisia dziakujučy pracy «Pierakładnickaj majsterni» Andreja Chadanoviča.

Prazaičnuju častku adkryvaje pierakład na biełaruskuju naveli słavienskaha piśmieńnika i scenarysta Michi Macyni «Tutejšaść». Darečy, tvory Macyni ŭpieršyniu źjavilisia ŭ kiryličnaj hraficy. Pierakład sa słavienskaj zrabiŭ «našaniviec» Andrej Kuźniečyk.

Cina Kłykoŭskaja pierakłała dva apaviadańni ŭkrainca Tarasa Prachaśki. Jašče z ukrainskaj litaratury pierakładała Taciana Ŭrubleŭskaja – tvory bratoŭ-bliźniukoŭ Kapranavych. Natalla Kuc pieraŭvasobiła naveli Ani Samon, pierakłady z francuskaj piśmieńnicy jašče ŭ 2002 h. drukavalisia na staronkach «Pamiž».

Na biełaruskuju movu tvor uładalnicy Bukiera-2000 kanadyjki Marharet Etvud «Śvincovy viek» pierakłała Kaciaryna Jermakova. Taksama źmiaščajucca pierakłady z maładych amerykanskich piśmieńnikaŭ Endru Šona Hryjera i Alaksandra Chiemana.

Takim numaram časopis «Pamiž» moža zrabić istotnuju zajaŭku na miesca biełaruskaha adpaviednika rasiejskaj «Inostrannoj litieratury», ale, kab hetaha sapraŭdy dasiahnuć, to adnaho numaru na hod nadzvyčaj mała. Nakład časopisu ŭsiaho 299 asobnikaŭ, tamu varta dbać pra jaho nabyćcio ŭžo zaraz.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Biełaruska ŭładkavałasia ŭ kandytarskuju kramu. Ale vyśvietliłasia, što za naviedvańnie tualeta joj treba płacić1

Biełaruska ŭładkavałasia ŭ kandytarskuju kramu. Ale vyśvietliłasia, što za naviedvańnie tualeta joj treba płacić

Usie naviny →
Usie naviny

Žančyna kinuła kacianiat u pieranoskach na śpiakocie kala handlovaha centra ŭ Minsku4

U čaćvier moža być +40, a sinoptyki vypisali adrazu dva ŭzroŭni niebiaśpieki: čyrvony i aranžavy2

U Mahilovie mužčyna razhramiŭ kafe praź pieśniu Hazmanava20

Što na mohiłkach pavinny prybirać kamunalniki, a što svajaki5

U minskim hramadskim transparcie adklučyli knopki adkryćcia dźviarej6

Heta bolš padobna na zaharadny dom. Jak vyhladaje kvatera na 200 kvadrataŭ z terasaj u ŽK kala Dana Mall1

Jeŭrapiejskija krainy raskryli sietku, jakaja viarbuje padletkaŭ-kileraŭ1

Na svabodu vyjšaŭ asudžany pa spravie kanała «Armija z narodam» Siarhiej Jaraševič, muž Antaniny Kanavałavaj

Virtualnyja numary ŭ abjavach. Abarona ad machlaroŭ ci dapamoha dla pierakupaŭ?

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruska ŭładkavałasia ŭ kandytarskuju kramu. Ale vyśvietliłasia, što za naviedvańnie tualeta joj treba płacić1

Biełaruska ŭładkavałasia ŭ kandytarskuju kramu. Ale vyśvietliłasia, što za naviedvańnie tualeta joj treba płacić

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić