Śviet33

U Rasii raście kolkaść ludziej, jakija nie vałodajuć rasijskaj movaj

Nasielnictva Rasii ŭ 2002–2010 hadach skaraciłasia na 2,3 miljona čałaviek (1,6%) i składaje 142 857 000 čałaviek, a siaredni ŭzrost rasijcaŭ skaraciŭsia na 1,3 hoda,
śviedčać kančatkovyja dadzienyja Rasstata ab vynikach Usierasijskaha pierapisu nasielnictva, jakija buduć apublikavanyja ŭ piatnicu ŭ «Rasijskaj haziecie».

Pavodle dadzienych Rasstata, samaje vialikaje źmianšeńnie nasielnictva adbyłosia ŭ vioscy: straty sielskaha nasielnictva ŭ try razy bolšyja, čym haradskoha. Z 2002 hoda kolkaść sielskich nasielenych punktaŭ źmienšyłasia na 8,5 tys.

«Častka siołaŭ de-fakta žyvyja. Prosta jany ŭvajšli ŭ skład susiednich haradoŭ i pamianiali status. Ale častka była likvidavanaja, tamu što praz adjezd žycharoŭ u harady i „naturalnaha źmianšeńnia“ jany apuścieli. Zrešty, sielskich nasielenych punktaŭ, jakija de-jure jašče isnujuć, ale realna tam nichto nie žyvie, pierapisčyki naličyli jašče bolš — 19,4 tys. U paraŭnańni ź minułym pierapisam heta na 48% bolš», — havorycca ŭ haziecie.

Pavodle dadzienych Rasstata, najbolš nasielenymi zastajucca Centralnaja, Pryvołžskaja i Sibirskaja fiederalnyja akruhi, na terytoryi jakich pražyvaje bolš za 61% nasielnictva krainy. Na terytoryi hetych akruhaŭ pražyvaje 87,6 młn čałaviek (61,3% ad usich žycharoŭ Rasii). U 2002 hodzie hetaja ličba skłała 89,4 młn čałaviek.

Akramia taho, u Rasii praciahvajecca pavolnaje pavieličeńnie doli žančyn.
Pavodle vynikaŭ pierapisu, ciapier žančyn u Rasii na 10,7 młn bolš, čym mužčyn. Siaredni ŭzrost rasijca, zhodna ź pierapisam, skłaŭ 39 hadoŭ (u 2002 hodzie — 37,7 hadoŭ).

Kolkaść šlubnych par skłała 33 młn (pavodle dadzienych pierapisu 2002 — 34 młn). Z ahulnaha liku šlubnych par 4,4 młn (13%) byli ŭ niezarehistravanym šlubie (u 2002 hodzie — 3,3 młn).

Vyniki pierapisu śviedčać, što 137,02 młn čałaviek paznačyli svaju nacyjanalnuju prynaležnaść.
Siarod ich ruskich — 111,02 młn čałaviek, tataraŭ — 5,31 młn, ukraincaŭ — 1,93 młn. Kolkaść hramadzian Rasii skłała 137,9 młn čałaviek (99,4% asob, jakija ŭkazali hramadzianstva), 700 tysiač čałaviek majuć hramadzianstva inšych dziaržavaŭ i 200 tysiač — asoby biez hramadzianstva.

U 2010 hodzie vałodańnie rasijskaj movaj ukazali 138 młn čałaviek, u 2002 hodzie — 142,6 młn čałaviek. Siarod inšych movaŭ najbolš raspaŭsiudžanymi źjaŭlajucca anhlijskaja, tatarskaja, niamieckaja, čačenskaja, baškirskaja, ukrainskaja i čuvašskaja.

Usierasijski pierapis nasielnictva byŭ praviedzieny z 14 pa 25 kastryčnika minułaha hoda. Raniej paviedamlałasia, što kančatkovyja vyniki buduć padviedzienyja i apublikavanyja na praciahu 2011—2013 hh. Adznačałasia, što da 30 červienia 2012 pavinnyja być padviedzienyja vyniki ŭ dačynieńni da kolkaści, raźmiaščeńnia, ŭzrostava-połavaj struktury, znachodžańnia ŭ šlubie, adukacyi, nacyjanalnaha składu i vałodańnia movami, hramadzianstva, krynic srodkaŭ da isnavańnia,

ekanamičnaj aktyŭnaści, liku i składu chatniaj haspadarki, a taksama kolkaści asob, jakija časova znachodzilisia na datu praviadzieńnia pierapisu na terytoryi Rasii.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Va Ukrainie aryštavali biełaruskaha dobraachvotnika Žerara. Pry im nibyta było kala miljona jeŭra1

Va Ukrainie aryštavali biełaruskaha dobraachvotnika Žerara. Pry im nibyta było kala miljona jeŭra

Usie naviny →
Usie naviny

U Ńju-Jorku samalot Air Canada sutyknuŭsia z pažarnaj mašynaj na ŭźlotna-pasadačnaj pałasie

U Homieli źniasuć davajenny Dom suviazi — zaminaje pašyryć vulicu, jakaja ŭ hetym miescy i tak maje vosiem pałos1

U centry Minska pjany kiroŭca prataraniŭ słup

U Biełarusi pabačyli palarnaje źziańnie2

Palaki kuplajuć damy ŭ Biełarusi — cikaviacca, ci chopić na žyćcio jeŭrapiejskaj piensii, i radujucca śmiešnym vydatkam26

Ministr adkazaŭ na čutki pra skaračeńnie dekretnaha adpačynku ŭ Biełarusi

Alaksandr Aviečkin staŭ druhim chakieistam u historyi NCHŁ, jaki zakinuŭ 1000 šajb3

Pierad sustrečaj z Łukašenkam Koŭła zabaŭlali raskazami pra zimovuju rybałku5

Biełaruski motahonščyk cudam vyžyŭ paśla padzieńnia sa skały 1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Va Ukrainie aryštavali biełaruskaha dobraachvotnika Žerara. Pry im nibyta było kala miljona jeŭra1

Va Ukrainie aryštavali biełaruskaha dobraachvotnika Žerara. Pry im nibyta było kala miljona jeŭra

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić