Nasielnictva Rasii ŭ 2002–2010 hadach skaraciłasia na 2,3 miljona čałaviek (1,6%) i składaje 142 857 000 čałaviek, a siaredni ŭzrost rasijcaŭ skaraciŭsia na 1,3 hoda,śviedčać kančatkovyja dadzienyja Rasstata ab vynikach Usierasijskaha pierapisu nasielnictva, jakija buduć apublikavanyja ŭ piatnicu ŭ «Rasijskaj haziecie».
Pavodle dadzienych Rasstata, samaje vialikaje źmianšeńnie nasielnictva adbyłosia ŭ vioscy: straty sielskaha nasielnictva ŭ try razy bolšyja, čym haradskoha. Z 2002 hoda kolkaść sielskich nasielenych punktaŭ źmienšyłasia na 8,5 tys.
«Častka siołaŭ
Pavodle dadzienych Rasstata, najbolš nasielenymi zastajucca Centralnaja, Pryvołžskaja i Sibirskaja fiederalnyja akruhi, na terytoryi jakich pražyvaje bolš za 61% nasielnictva krainy. Na terytoryi hetych akruhaŭ pražyvaje 87,6 młn čałaviek (61,3% ad usich žycharoŭ Rasii). U 2002 hodzie hetaja ličba skłała 89,4 młn čałaviek.
Akramia taho, u Rasii praciahvajecca pavolnaje pavieličeńnie doli žančyn.Pavodle vynikaŭ pierapisu, ciapier žančyn u Rasii na 10,7 młn bolš, čym mužčyn. Siaredni ŭzrost rasijca, zhodna ź pierapisam, skłaŭ 39 hadoŭ (u 2002 hodzie — 37,7 hadoŭ).
Kolkaść šlubnych par skłała 33 młn (pavodle dadzienych pierapisu 2002 — 34 młn). Z ahulnaha liku šlubnych par 4,4 młn (13%) byli ŭ niezarehistravanym šlubie (u 2002 hodzie — 3,3 młn).
Vyniki pierapisu śviedčać, što 137,02 młn čałaviek paznačyli svaju nacyjanalnuju prynaležnaść.Siarod ich ruskich — 111,02 młn čałaviek, tataraŭ — 5,31 młn, ukraincaŭ — 1,93 młn. Kolkaść hramadzian Rasii skłała 137,9 młn čałaviek (99,4% asob, jakija ŭkazali hramadzianstva), 700 tysiač čałaviek majuć hramadzianstva inšych dziaržavaŭ i 200 tysiač — asoby biez hramadzianstva.
U 2010 hodzie vałodańnie rasijskaj movaj ukazali 138 młn čałaviek, u 2002 hodzie — 142,6 młn čałaviek. Siarod inšych movaŭ najbolš raspaŭsiudžanymi źjaŭlajucca anhlijskaja, tatarskaja, niamieckaja, čačenskaja, baškirskaja, ukrainskaja i čuvašskaja.
Usierasijski pierapis nasielnictva byŭ praviedzieny z 14 pa 25 kastryčnika minułaha hoda. Raniej paviedamlałasia, što kančatkovyja vyniki buduć padviedzienyja i apublikavanyja na praciahu
ekanamičnaj aktyŭnaści, liku i składu chatniaj haspadarki, a taksama kolkaści asob, jakija časova znachodzilisia na datu praviadzieńnia pierapisu na terytoryi Rasii.
Ciapier čytajuć
Pahladzieli film «Piaščotna da siabie», źniaty pa dzika papularnaj biełaruskaj knizie — pra zaciukanuju žančynu, jakuju chočuć zrabić dla ŭsich zručnaj
Kamientary