Arciom Arašonak pracavaŭ nad pierakładam try hady, amal stolki ž stvaraŭsia i aryhinalny tvor.
Viciabčan i nie tolki žycharoŭ Prydzvińnia, ale i ŭsich, chto cikaviacca navinkami litaratury, pryjemna zdziviŭ małady miascovy pierakładčyk Arciom Arašonak.
Jon za asabistyja hrošy nadrukavaŭ ułasny biełaruski pierakład knihi Nobieleŭskaha łaŭreata pa litaratury Hiermana Hiese «Sidchartcha» na biełaruskuju movu. Nad pierakładam chłopiec pracavaŭ try hady, amal stolki ž stvaraŭsia i aryhinalny tvor (1919—1921). I Arciom całkam ažyćciaviŭ daŭniuju svaju maru. Z hetym jaho pavinšavali viciebskija intelektuały i navat dypłamaty: hanarovy Hienieralny konsuł Šviejcaryi i aficyjny pradstaŭnik pasolstva Hiermanii dasłali entuzijastu adpaviednyja listy. Sioleta ŭ Jeŭropie śviatkujecca 130‑hodździe Hiese — piśmiennika i mastaka. Cikava, što sam Janka Kupała jašče ŭ 1923‑m pierakłaŭ vierš Hiese «U imhle». A Hiese, naadvarot, «adkryŭ Jeŭropie častku kupałaŭskaj tvorčasci». Byli i inšyja pierakładčyki — amatary tvoraŭ Hiese.
Arciom Arašonak naradziŭsia ŭ 1981‑m. U 2004‑m skončyŭ Viciebski dziaržaŭny ŭniviersitet imia P.M. Mašerava. Pakul što, jak kažuć, «na volnych chlabach». Tyraž pierakładu «Sidchartchi» nievialiki: kala 300 ekzemplaraŭ. Miž inšym, praz Internet jaho kniha paśpiachova prapanoŭvajecca ŭ «virtualnaj kramie»... Sam pierakładčyk pa bolš pryvabnaj canie raspaŭsiudžvaje knihu siarod zacikaŭlenych znajomych. Dziŭna? Navat čarha źjaviłasia ŭ pamiaškanni viciebskaj «Muzyčnaj hascinaj» z liku žadajučych atrymać ekzemplar z aŭtohrafam pierakładčyka.
Vybar «Sidchartchi» dla pierakładu, jak tłumačyć Arciom Arašonak, byŭ abumoŭleny kulturnaj značnaściu, hłybinioj hetaha tvora («Sidchartcha» pierakładziena na ŭsie najbolš raspaŭsiudžanyja movy, a taksama na 12 dyjalektaŭ Indyi!).
Miž inšym, «Sidchartcha» ŭ 1970‑ia, akazvajecca, karystałasia vialikaj papularnaściu siarod moładzi. Bo aŭtar Hiese (1877—1962) u svoj čas pakinuŭ siamju, žyŭ u asiaroddzi samaj biednaj kasty ŭ Indyi, paznaŭ luboŭ, ale ž admoviŭsia ad žančyny, razbahacieŭ, potym admoviŭsia i ad vialikich hrošaj... Mo takim čynam i možna stać Nobieleŭskim łaŭreatam?
Małady talenavity pierakładčyk rychtuje da vydańnia i inšyja knihi nie mienš znakamitych niamieckamoŭnych aŭtaraŭ: heta E.M. Remark («Vosieńskaje padarožža letuciennika»), Paŭl Maara («Jakab i bambiza»).
Kamientary