Łatvijski bok vinavacić biełaruskija ŭłady ŭ chavańni sapraŭdnych faktaŭ ab avaryi na trubaprovadzie ŭ Biešankovickim rajonie.
Łatvijski bok vinavacić biełaruskija ŭłady ŭ chavańni sapraŭdnych faktaŭ ab avaryi na trubaprovadzie ŭ Biešankovickim rajonie. Raniej paviedamlałasia ab uciečcy 100 ton dyzpaliva, adnak ministar unutranych spraŭ, paśla ablotu Daŭhavy na viertalocie, duža zaniepakojeny situacyjaj i vykazvajecca kateharyčna: «Vyšej Krasłavy i da miažy plama dyzielnaha paliva pakryvaje rečku na 80‑90%. Ja vieru svaim vačam bolej, čym zajavam». Hetkuju ž zaniepakojenaść vykazvaje i dyrektar Dziaržaŭnaj słužby achovy asiarodździa Łatvii Vilis Avotyńš: «Zaraz daŭžynia plamy naftapraduktaŭ składaje 100 kiłamietraŭ i pakul niama prykmietaŭ taho, što abjomy vykidaŭ u Daŭhavu źnižajucca».
Niahledziačy na vidavočnyja fakty mocnaha zabrudžvańnia raki Zachodniaja Dźvina (Daŭhava) konsuł Respubliki Biełaruś u Łatvii Hienadź Achramovič charakteryzuje plamy dyzpaliva na vadzie jak «miziernyja i mikraskapičnyja», adnak sam ža zaŭvažaje, što tyja «mikraskapičnyja» plamy možna ŭbačyć ź viertalota. U toj ža čas Biełaruś budzie patrabavać kampiensaci za paniesienyja straty ad rasiejskaha boku. Ministar pryrody i achovy akružajučaha asiarodździa Lavoncij Charužyk abvinavaciŭ rasiejskuju kampaniju «Zachad‑transnaftapradukt» u naŭmysnym daviadzieńni da avaryjnaha stanu trubaprovada Unieča‑Vientśpiłs. «Budzie stvorana admysłovaja kamisija, jakaja acenić usie tyja straty, jakija niasuć arhanizacyi, jakija ŭdzielničajuć u likvidacyi nastupstvaŭ avaryi, i niepasrednuju škodu pryrodzie i ekałohii»,— zajaviŭ načalnik Viciebskaha abłasnoha upraŭleńnia MNS Vasil Čakan. Pa jaho słovach kampanija «Zachad‑transnaftapradukt» musić kampiensavać naniesienuju škodu i zatraty pa likvidacyi avaryi.
Nahadajem, što 23 sakavika ŭ vyniku avaryi na trubapravodzie Unieča‑Vientśpiłs u Biešankovickim rajonie Viciebskaj vobłaści adbyłasia uciečka bolš za 100 ton dyzpaliva, jakoje trapiła ŭ raku Uła, a potym ŭ Zachodniuju Dźvinu. U 9 hadzin ranicy 26 sakavika plama zabrudžvańnia dasiahnuła łatvijskaha horada Krasłava. Łatvija źviarnułasia pa dapamohu da Litvy, Estonii, Finlandyi i Šviecyi.
Ciapier čytajuć
Na poŭnačy Biełarusi isnavała vielizarnaje voziera — u 150 razoŭ bolšaje za Narač. Jano źnikła ŭ vyniku pryrodnaj katastrofy, ale ślady zaŭvažnyja i siońnia
Kamientary