U Minsku prajšła padpolnaja sustreča ŭdzielnikaŭ pieršaj prysiahi na viernaść Biełarusi, što adbyłasia 20 hadoŭ tamu.
Karespandent «Našaj Nivy» trapiŭ na jaje, vykanaŭšy ŭsie praviły kanśpiracyi, pačynajučy ad pieršaha: ničoha nie havary praz telefon i nikomu nie kažy, kudy idzieš.
8 vieraśnia 1992 hoda na płoščy Niezaležnaści adbyłasia prysiaha na viernaść Biełarusi — dvanaccaci kadravych aficeraŭ, a taksama bolej za 3000 mužčyn. Tady ž sfarmavałasia Biełaruskaje zhurtavańnie vajskoŭcaŭ (BZV), metaj jakoha było stvareńnie zamiest abłomka savieckaj armii sapraŭdy biełaruskaha vojska.
Pałkoŭnik Baradač chavajecca ŭ Niamieččynie, padpałkoŭnika Statkieviča chavajuć za kalučym drotam turmy. Praz 20 hod sustreča ŭdzielnikaŭ prysiahi akazałasia ścipłaj i pry hetym trochi siamiejnaj, bo na jaje była zaprošana ŭ tym liku viernaja žonka Statkieviča, Maryna Adamovič.
«Ja pamiataju, jak u mianie spytali, ci jość u BZV zbroja. — uzhadvaje udzielnik toj prysiahi, zdaraviak Aleś Stankievič. — Ja tady skazaŭ, što jość. Moj surazmoŭca vielmi raschvalavaŭsia, i mnie pryjšłosia ŭdakładnić, što maju na ŭvazie indyjskich słanoŭ — my ich vypisali, adnak iduć słany pieššu».
Ściana pamiaškańnia, dzie adbyvałasia sustreča, była aformlena vieršami pra BZV ad Ryhora Baradulina i Michasia Skobły. Razdrukoŭki i kopii starych materyjałaŭ z navinami BZV, jakija drukavalisia tady ŭ «Litaratury i mastactvie».
Fonam demanstravalisia dakumientalnyja kadry z
«Źviarnicie ŭvahu, redkija kadry — Šejman razmaŭlaje
Mikałaj Statkievič uvieś čas prysutničaje na ekranie: ujavić schod BVZ biez staršyni, jaki kaliści i začytvaŭ prysiahu na płoščy Niezaležnaści, niemahčyma.
«My tady vieryli, što možam usio źmianić, — kaža Aleś Stankievič. — I praz 20 hod my ŭpeŭnienyja, što tady my dziejničali pravilna. My nie dumali pra siabie, my chacieli źmianić Biełaruś».
Kamientary