Viciebskamu žurnalistu, jaki supracoŭničaŭ ź niezaležnymi vydańniami, byŭ ahladalnikam listoŭ na Polskim radyjo dla zamiežža, kaardynavaŭ prajekty pa dapamozie ludziam z abmiežavanymi mahčymaściami, sioleta ŭviesnu spoŭniłasia tolki 45 hadoŭ.
Pryčynaj zaŭčasnaj śmierci staŭ ciažki prystup hipiertanii — chvaroby, niaredkaj dla tych, chto šmat pieražyvaje nie tolki za siabie, ale za mnohich inšych… Rankam 27 listapada Jurasia Ściapanava nie stała.
Biez baćki zastalisia dvoje dziaciej: syn i dačka. Dla rodnych niečakanaja śmierć Jurasia stałasia sapraŭdnym šokam.
Siabry taksama jašče nie mohuć zvyknucca z hetaj strataj. Navat tyja, chto našmat starejšy, i dla kaho śmierć adnahodkaŭ užo nie źjaŭlajecca žachlivaj niespadziavankaj.
Zhadvaje Barys Chamajda: «Juraś pryjšoŭ u hazietu „Vybar“, jakuju ja vydavaŭ. Pryjšoŭ u 1992 h., kali hazieta ŭžo hod jak vychodziła. Ale, viadoma, u demakratyčnaj presie prafesijnych žurnalistaŭ nie chapała, i Juraś vučyŭsia na praktycy. Darečy, kali jon pryjšoŭ u hazietu, my ź im užo byli znajomyja. Ja viedaŭ, što jon byŭ siabram samaha pieršaha „Biełaruskaha Narodnaha Frontu“. Pamiataju, što 20 žniŭnia 1991 h. my razam ź im i Uładzimiram Pleščankam vyjšli na płošču Svabody z płakatami suprać putču… U haziecie my ź im pracavali niekalki hadoŭ — až pakul „Vybaru“ nie admovili ŭ rehistracyi».
Ciapier čytajuć
«U syna na telefonie byli naleplenyja ściah i hierb Rasii. Z hetaha ŭsio pačałosia». Baćka školnika z Baranavič raskazaŭ, jak jaho syna ckavali adnakłaśniki
Kamientary